2009-05-15

Testovací okruh

Hojne využívam české diaľnice. Hlavne v okolí Brna. Veľmi pozitívne sa to prejavuje na spotrebe PHM. Mnohokrát mám zjazdenú diaľnicu D1 Brno - Vyškov. Má riadne zaťažený povrch a premelú sa tade tisíce áut denne. Síce neviem, v ktorom roku bola postavená a priznám sa, že ma to ani nezaujíma. Je však jasné, že bola dokončená pred rokom 1989. Ono, veľká porcia súčasných diaľnic bola postavená v bývalom Československu a bez úprav a opráv funguje dodnes.


Otestuj si tlmiče
Vrátim sa na našu cestičku medzi Brnom a Vyškovom. Je tak neuveriteľne hrbolatá, až mám pocit, že buď stratím koleso alebo mi už-už odídu tlmiče. Táto cesta predsa nemôže mať tak honosný názov "diaľnica"! Dokonca ani názov "cesta pre motorové vozidlá" by som jej nedal. Preto som si ju súkromne nazval "hitlerova polňačka". Určite bola postavená ešte za okupácie počas druhej svetovej vojny. Na vtedajšiu dobu a materiály je to celkom dobrý výkon. Nakoniec, pod obrnené transportéry a tanky takýto povrch bohate stačil.

Cítim sa tu vždy ako na tobogáne, horskej dráhe, resp. na testovacom okruhu terénnych vozidiel. Namojdušu nepreháňam! Spoje medzi jednotlivými betónovými blokmi vôbec nelícujú a miestami sa líšia aj pár centimetrov v horizontálnej línii. Betón je popraskaný a pozalievaný smolou. Auto sa na takom povrchu chová ako na húpačke a podvozok nesmierne trpí. Keď budem uvažovať o kúpe nového auta zvážim možnosť off-roadu.

So zlým povrchom diaľnic sa však môžete stretnúť aj inde na Morave. Po prechode hraničnej čiary zo Slovenska do Česka sa rýchlo priblížite k odbočke na Břeclav. Za volantom sa ešte stále usmievate, ako tá cesta príjemne ubieha. Ale tu sa paráda končí. Buch-buch-buch...! Vitajte na moravskej diaľnici. Pokiaľ nemáte aktivovaný tempomat, rýchlosť podvedome znížite. Všimnite si to. Možno budete musieť pridať hlasitosť na rádiu. Inak ho pokojne môžete - až na zopár hladkých úsekov - vypnúť.

Nepochopím, prečo s tým ŘSD ČR (Ředitelství silnic a dálnic), resp. ministerstvo dopravy niečo nerobí. Do určitej miery sa hrbolatý povrch diaľnice dá akceptovať. Ale toto je už trochu moc!


Inde ok
Na druhej strane však musím pochváliť cestárov, že svoju prácu - hlavne v Brne - vykonávajú dobre. Samozrejme, hrbolaté cesty sú aj tu, ale mnohé úseky sú fakt kvalitné. Môžem zodpovedne prehlásiť, že v priemere má Brno lepšie cesty, než Bratislava. A to mám - vďaka svojmu hobby - Brno a široké okolie zjazdené dosť.


Pupok
Keď sa pozriete na mapu, časť diaľnice na Vyškov, hneď za Brnom, vyzerá ako pupok. Pri výstavbe bola z nejasných príčin presmerovaná až k obci Podolí. Prečo a začo a načo - to už sa asi nikto nedozvie. Akurát sa tam preinvestovalo viac peňazí. Detailnejšie si môžete prečítať v miestnom sravodajcovi spred pár rokov tu: Podoli. Je to pdf dokument, str. 29, článok "Dálnice u Podolí".

Keywords: diaľnica dálnice hrb hrbol nerovnosť nerovnost diera díra povrch vozovka krajnica krajnice cesta auto cesta silnice

2009-05-12

Na zdravie!

Každé ráno pijem. Samozrejme čistú vodu. A bez bubliniek. Osem deci vody nalačno a som spokojný. Dôvod, prečo to robím, nie je dôležitý. Len hádam prezradím, že sa tejto disciplíne venujem už pár rokov a neškodí mi. Do pohára si pridám aj citrónovú šťavu, aby voda nemala takú prachobyčajnú chuť.


Vápno
Zvyknutý som bol si vodu večer natočiť do džbánu. Cez noc si oddýchne a zbaví sa chlóru. Lenže teraz žijem v oblasti, kde z vodovodu si môžem natočiť akurát tak tečúci vápnik. Voda je tu poriadne tvrdá a má nezvyklú chuť. Ba až divnú, na ktorú si nejako - ani po viac, než trištvrte roku - nemôžem zvyknúť.


Informácie ako samozrejmosť
Preto si teraz vody kupujem. Balené. Majú všakovakú chuť a zloženie. Postupom času a s pribúdajúcimi litrami na konte sa mi začala zapĺňať aj moja tabuľka, kde si sledujem obsahy minerálov, stopových prvkov a ďalších vecí uvádzaných na etiketách. Tieto údaje už beriem ako samozrejmosť a sú uvádzané aj na tých najlacnejších druhoch.


Natočeno v ČR
Nedávno som však objavil jeden druh, kde sa neuvádza v podstate nič. Predáva ju reťazec INTERSPAR vrámci svojich obchodných aktivít nazvaných "S Budget" na stláčanie cien na minimum (mimochodom, aktivita je to veľmi príjemná). Z etikety sa dozviete, že pijete pitnú vodu, ktorá je neperlivá a je tam naliatych 1,5 litra. A to celé ešte v angličtine. Nuž dobre, základné informácie tu nechýbajú, aj keď to, že sa jedná o pitnú vodu, je snáď jasné. Etiketa potom pokračuje ešte povinnými údajmi o zložení, spotrebe a skladovaní. Obsah fľaše je balený v dusíku ako ochrannej atmosfére. Obal mám dať do zberu. Po mineráloch a stopových prvkoch ani stopy. Žiadne info odkiaľ voda pochádza, ani kto ju vyrobil. Nič. Trochu ma naštve výrobca, keď napíše: "Vyrobeno v ČR pro SPAR Česká obchodní společnost s.r.o., Praha 10, Nákupní 389/1, IČ: 272 07 048". To si spotrebiteľ nezaslúži viac informácií, len takéto hmlenie???


Bohoušu, kup ten pramen!
Vo filme "Dědictví, aneb kurvahošigutntag" hral Bolek Polívka Bohouša. A ten sa dostal dedením k slušným peniazom. Zrazu mal kamarátov, čo mu dokázali radiť, ako má s peniazmi naložiť. Lesní roboši mu radili, aby kúpil prameň chutnej vody. A že mu ju budú pomáhať stáčať. Bohouš toto odmietol s tým, že sú blbánci a zase by len museli pracovať. Prípad spomínanej pitnej vody z Intersparu mi však pripomína, že bohoušov príbeh pokračoval ďalej a on ten prameň kúpil a fľašky plnil a vodu predával. Keďže svoj výrobok ponúkal za dumpingovú cenu, nemal problém nájsť si svojho odberateľa spomedzi mnohých fungujúcich reťazcov. A tým je úplne fuk, čo predajú spotrebiteľovi. Hlavne, že trh akceptuje cenu a kupuje a kupuje.


Kúpim si väčší drez
Asi začnem podnikať. Z tepla domova. A nemusím ani nikoho lákať na nezmysly cez internet. V kuchyni budem v dreze plniť 1,5- a 2-litrové fľašky a predávať ich do Hypernovy alebo Tesca. Kvalitu mám zaručenú od vodární. Ako baliaci plyn použijem CO2 - dýchnem do plnej fľaše a rýchlo ju zavriem. Prípadne použijem ultrafialové lúče ako konzervant - fľašku s vodou postavím na hodinku pred horské slnko. V Karibiku si potom dám vychladený drink na vaše zdravie...


Keywords: Tesco Hypernova obchod spotrebiteľ spotřebitel PET fľaša láhev minerály stopové prvky

2009-05-07

Treska v majonéze

Žijem a bývam v Česku. Sem som si doniesol niekoľko návykov a chutí, ktorých sa nemienim vzdať. Nakoniec, nebývam ďaleko od svojej rodnej vlasti a tieto dve krajiny boli kedysi jedna. Človek by povedal, že stravovacie návyky v bývalom Československu boli takmer zhodné. Omyl.


Je treska návyková?
Zvyk je železná košeľa. Študentská alebo robotnícka desiata sa častokrát skladala z 15 dekov tresky a 2 rožkov. Za tým žltá malinovka a pupík bol plný.

Keď som sa sťahoval do Česka, ani na moment som nezapochyboval, že si aj tu budem môcť pochutnať na treske. Teda drvenej treske v majonéze. Ďalší omyl. Niečo také tu nepoznajú. Ak treska, tak filety. Ak šalát, tak rybací. Ten mám tiež rád, ale NIE JE TO TRESKA!

Jediný výrobca v okolí, čo vyrába tresku v majonéze je Varmuža, Hodonín. Zoznamka s týmto výrobkom neprebehla zrovna najlepšie. Otvorím, privoniam, ochutnám. Teda, nič moc! S veľkým vypätím síl som sa pustil do práce. S treskou, akú poznám ja, to nemalo nič spoločné. Moje pocity sa prakticky nelíšili od tohto ochutnávača.


Recepty - odviate časom
Nechápem, ako sa receptúry môžu tak diametrálne rozchádzať. Alebo Slováci si nechali československú klasiku, Česi vsadili na novinky. To je akoby chceli vyrábať víno inou technológiou s netradičným šmakom na konci. Koľko takého vína sa spotrebuje? Alebo také klobásky s bielou farbou miesto krásnej červenej. Mal som možnosť jeden taký nemecký "originál" skúsiť. Toto teda übermenschovi nevyšlo! Na farbe záleží, Herr Wurstmann! A nie ich vydávať za "grilovacie".


I have a dream
O jedle z pohľadu "klasika versus novinka" by sa dalo polemizovať dlllho. Martin Luther King mal sen. Ja ho mám tiež - kúpiť v Čechách dobrú tresku. Nezáleží na pôvode. Nebudem sa s ňou rozprávať. Ak bude česká tak dobrá ako tá slovenská, pošmáknem si. Dovtedy si vždy budem kupovať kýbel tresky v Bratislave.

Keywords: svačina salát rohlíky limonáda