Nič zvláštne. Na internete to zvládne aj malé dieťa. Ale predsa som mal dobrý pocit. Lenže Murphyho zákon ma dostal aj teraz. Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí. Nepomyslel som na dosť dôležitú vec - cestovný lístok. Vyšiel som von zo servisu a vtedy sa mi rozsvietilo. Na okolí nikde žiadny automat. Mal som to asi kilometrík ku Krematóriu, kde som počítal, že nejaký automat bude.
Nebol. Len dve kamenárske služby. Tie som ale v tomto momente nepotreboval. Počkal som si na šoféra najbližšieho autobusu, aby som sa dozvedel, že uňho si lístok nekúpim. Keďže nebývam v Bratislave a ani na Slovensku, dúfal som, že takáto služba, hoci s miernym príplatkom, bude aj tu. Odporučil mi siahnuť do vrecka a zaplatiť si cestovnú tarifu mobilom. To napadlo už aj mňa, lenže nemám mobil registrovaný u slovenského operátora. Neriskoval som zbytočný poplatok. Pobral som sa so zveseným nosom preč s tým, že si lístok vyžobrem od nejakého čakajúceho na ďalšej zastávke alebo sa stavím oproti v obchodnom dome. Ani jedna z možností nevyšla. Zostala tá najposlenejšia - šliapať k najbližšej trafike.
Tá bola necelé 2 kilometre odo mňa. V Lamači. Mal som šťastie - predavačka nebola na obede, ani na záchode. S neveľkým nadšením predala pocestnému dva lístky na MHD a pridala dobrú radu, že hodinový je priestupný a 10-minútový nie.
Z dnešnej akcie "Turista v rodnom meste" som si odniesol pár nepríjemných zážitkov. Dopravný podnik Bratislava má úplne v paži potreby mimoslovenských turistov. Nerád im vychádza v ústrety, zato rád trestá. Alebo už zrušil revízorov?
Mať možnosť platiť mobilom cestovné lístky, parkovanie a pod. je síce pekné a moderné, ale nie príliš užitočné pre tých, čo sa tu nevyskytujú pravidelne. Ponuka na predaj lístkov MHD priamo vo vozidle u šoféra je praktickejšia. Možno sa jedná o "primitívny" spôsob v dnešnej digitálnej dobe, o to však ľudskejší. Vôbec nechápem, keby som nebol tak dobre mobilný, ako som, ako by som sa dopravil do mesta. Jedine podstúpiť nechutné riziko odchytu revízorom vo vozidle. Dosť pochybujem, že by mal pochopenie pre moje uvedené argumenty.
Druhá vec ma zarmútila rovnako. Mesto nepamätá na peší presun. Chýbajú chodníky. Krematórium a prvú civilizáciu v Lamači delia takmer 2 kilometre. Z toho len pár sto metrov sú chodníky. Zbytok som sa presúval po ceste, kde je aspoň aká-taká krajnica. Vôbec nebolo príjemné, keď mi účes rozvlnil prievan z kamióna s osemdesiatkou na tachometri. Aspoň že bolo slnečno a dobre vidieť.
---
