Darčeky

"Musím toho toľko ešte stihnúť do Vianoc - poupratovať, nakúpiť, darčeky pozháňať. Veď ani neviem, čo komu. Ešte nič nemám."

S blížiacimi sa sviatkami pokoja a lásky sa takéto vety v našich ústach objavujú často a každý ich určite počul a aj vyslovil. Človeku sa až chce hádať, či sa tá osoba chváli alebo sťažuje.

SALE: -75% a darček zadarmo
Ošiaľ nakupovania darčekov na Vianoce využívajú obchodníci, keď nás lákajú na údajné mega zľavy. Aby sme boli svetoví, zľava už nie je zľavou ale sale. Pokiaľ sa k dvojciferným percentám pridá znamienko "mínus", pritvrdí sa absolútne nelogickým výrazom darček zadarmo a celá koláž sa vycapí meter veľkými písmenami na výklad, bolo urobené psychológii nakupovania zadosť. Ešte si zo školskej matematiky niečo pamätám a to mínus pred zľavou mi dáva prirážku, ale asi to tak intelektuálne nesmiem brať. Ľudské podvedomie sa mnohokrát správa nelogicky - stačí mu zaregistrovať práve to dvojmiestne číslo s mínusom a slovko "zadarmo". Na základe predchádzajúcich skúseností s týmito výrazmi, hoci aj nie z oblasti obchodu, zavelí k navštíveniu predajne. Na princípoch vnímania podprahových signálov je postavená reklama už pekných pár desaťročí. A úspešne.

Na darčeky s buldozérom
Ale nie o tom som chcel. Ide mi o šialenstvo v nakupovaní darčekov pod vianočný stromček. Ľudia sa pachtia stále za nejakými predmetmi, ktorými obdarujú svojich najbližších. Sú aj takí, čo radi obdarúvajú tiež menej blízkych a aj tých vzdialených.

Samotné darovanie vo svojej podstate je veľmi pekný počin a má vyjadrovať skutočnosť, že na obdarovaného myslíme, aj keď ho nemáme zrovna na očiach. Pri stretnutí, na ktoré sa tešíme, mu chceme urobiť radosť. Avšak moderná doba priniesla súťaživosť vo vymýšľaní darčekov. Celé sa to vyvinulo tak, že darovači majú potrebu nakúpiť čo najviac a čo najdrahšie. Dary sa tým zmenili na predmety zbytočné a nevkusné.

Nezmenilo sa to ani s príchodom finančnej a hospodárskej krízy. Ľudia sa tvária, že na to majú. A keď nemajú, kľudne si požičajú. To považujem za nehoráznu nezodpovednosť! Hlavné je, aby naše deti - naša pýcha a budúcnoť - boli na Štedrý deň zasypané darčekmi. Nezáleží na tom, že na tretí deň si už na polovicu tej hromady nedokážu ani spomenúť a po mesiaci sa veci váľajú v kúte. Rodičovskú lásku im tie haraburdy nedokážu nahradiť.

Dar by mal niečo pripomínať. Pekné okamihy. Pri pohľade naň by sme si mali spomenúť na toho, kto nám ho dal. Vtedy splní svoj účel, keď sa na dar takmer citovo naviažeme. Ja viem, deti si to tak neuvedomujú a sú rady vzrušené pohľadom na záplavu hračiek. Toto ich do budúcnosti formuje a učí nevážiť si veci a ľudí okolo seba. Naháňame sa za chimérou a zabúdame na ľudí. Darčeky jednoducho "musíme" zohnať. Tu už nejde o našu vôľu, ale povinnosť. Kto z vás si dokáže predstaviť, že by považoval za dar sa len s niekým, koho dlho nevidel, stretnúť a porozprávať sa. Otvorene, bez pretvárky a s dôverou? Bez nutnosti sa dívať na hodinky a s vypnutými mobilmi. Takéto chvíle sú vzácnejšie, než kilo zlata. Tie sa kúpiť nedajú.

Vyššia moc
Počas písania tohto príspevku mi prišiel e-mail. Taký normálny reťazový list, ktorého text nabáda na preposlanie ďalším ľuďom. Či už sa tým šíri vidina rýchleho zbohatnutia alebo "len" pekná myšlienka, je jedno. Otvoril som ho, lebo po dlhých rokoch kamarátstva tomu človeku, čo mi ho poslal, dôverujem, vážim si ho a som rád, keď spolu komunikujeme. V tom maili stál tento text (uvádzam bez úprav):

Milý Ježiško.
Nechcem veľa pod stromček, ja chcem, aby ten človek, čo to teraz číta, bol šťastný. O Vianociach počúvaš len, čo ľudia chcú, a čo už kúpili. Ale čo chcem ja... Ja chcem, aby ľudia, čo sú ťažko chorí, boli zdraví. Ja chcem, aby si ľudia nemuseli robiť starosti s bývaním, jedlom a teplom. Chcem pre všetkých ľudí priateľstvo, lásku a zdravie.
Nechám sa prekvapiť, koľko ľudí to pošle ďalej...

Cítim, že uvedený text mal podporiť môj názor na dnešnú tému. Nie je to náhoda, ale zásah vyššej moci. Každý si tieto slová môže prebrať posvojom. Aj keď to bežne nerobím, tentokrát je čas na výnimku - preposielam uvedený text všetkým ľuďom, ktorí čítajú tento blog a ktorí možno podľahli tomu nepokoju pred vianočnými sviatkami s nakupovaním zbytočností. Šťastie, úprimnosť, láska a zdravie sa nemerajú množstvom a cenou darčekov. Tie nám to všetko berú.

Prajem vám šťastné a veselé Vianoce, sviatky veľkého daru.
---

Triedenie odpadá

Triedenie odpadu. Výraz skloňovaný vo všetkých pádoch. Triedenie odpadu sa stalo povinnosťou moderného človeka, znakom módy i hlásenia sa k civilizovanej spoločnosti. Reklamné kampane i záväzok zamestnancov zakotvený v podnikových zmluvách. Vo firmách sa stretávame s celými batériami košov na triedený odpad.

Kto netriedi s nami, triedi proti nám
Takýto je súčasný obrázok a trend odpadového hospodárstva. Prvotne roztriedený materiál sa dotrieďuje pred odovzdaním na ďalšie spracovanie. Je vytvorená idea, že zber druhotných surovín zachráni Zemeguľu od vyčerpania zdrojov prvotných surovín, narastania produkcie skleníkotvorných plynov a zníži energetickú náročnosť.

Málo sa už spomína, že druhotné suroviny sa musia tiež "vyťažiť", upraviť takmer do podoby prvotných surovín a spracovať do finálnej podoby. Tento proces si vyžaduje ohromné množstvo energie, prísun ďalších chemikálií a surovín a nové technológie. Prírodné zdroje sa na jednej strane odľahčia, ale zaťaží sa iná časť prírody. V mnohých prípadoch je recyklácia zložitejší a náročnejší proces, než výroba z prvotných surovín.

(De)motivácia
V žiadnom prípade neodsudzujem myšlienku recyklácie. Problém ale vidím v jej realizácii medzi pospolitým ľudom. Inštitúcie, počnúc Ministerstvom životného prostredia a končiac firmami zvážajúcimi komunálny odpad, nás presviedčajú, aby sme triedili odušu. Nič ale pre to nerobia. Ak chcem, aby niekto niečo pre mňa urobil, musím ho vhodne motivovať. Kecy o zdravom životnom prostredí, zelených lúkach zasypaných kvetmi a vodách plných rýb patria akurát tak do úst 20-ročných dievčat, čo sa uchádzajú o titul Miss. Nikoho nepresvedčia, aby si domov kúpil minimálne 4 odpadové koše a označil ich nálepkami:

PAPIER

SKLO

PLASTY

OSTATNÉ

Na našej scéne sa skôr deje opačný trend: demotivácia formou hrozby zvýšenia cien za zvoz odpadu. V Čechách je už úplne reálna. Dôvodí sa to nepriaznivým vývojom cien pohonných hmôt a slabnúcou korunou voči euru. Ak je triedenie odpadu pre štát finančne výhodné (inak by to asi nepodporoval), prečo teda nedotuje nákup PHM firmám zvážajúcich komunálny odpad? Inou motiváciou by mohol byť predaj zväzku obyčajných pevných plastových sáčkov do košov za symbolickú 1 korunu, 1 cent. Tie sú tiež možno recyklované. Prípadne dotácia na nákup výrobkov z recyklovaných surovín. Dotácia na nástroje na prvotné spracovanie surovín - lis na PET fľaše, či lis na papier. Nezaberú veľa miesta a urobia viac práce, než spomínané 4 odpadové koše. Spôsobov na motiváciu by sa určite našla hromada.

Stromy v poštovej schránke
Častokrát dostanem mail, kde za podpisom je zeleným písaná správička, že si mám dobre premyslieť, či ho chcem vytlačiť na papier. Pokiaľ si mail prečítam len na monitore, zachránim les. Šľak ma ide trafiť, keď sa vrátim z práce domov a poštová schránka prekypuje stohmi reklamných novín. Väčšinou ich nikto nečíta a maximálne do nich ošúpem zemiaky alebo na ne postavím umyté topánky na vysušenie pod radiátor.

Hrubým odhadom bolo v roku 2010 v ČR necelých 4,5 milióna domácností. Každý z nich má poštovú schránku. Budem grant a do výpočtu zahrniem zaokrúhlene 4 mil. domácností. Chvíľu som si sledoval koľko reklamných novín za týždeň sa u nás v schránke objaví. Bol to necelý 1 kg. Malá násobilka nás bude informovať, že mesačne sa na schránkovú reklamu v ČR minie minimálne 16 000 ton papiera! Len na tú v domácnostiach. Nerobím si ilúzie, že väčšina je na recyklovanom papieri. Pritom výroba 110 ton papiera odhryzne 1 ha 80-ročného lesa. Alebo z iného pohľadu - na výrobu 1 tony papiera sa spotrebuje asi 5 m3 dreva, čo sú 1 až 2 stromy.

V niektorých domoch distribúcia týchto novín funguje nasledovne: kuriér uloží celý balík na určené miesto a z neho si obyvatelia vchodu zoberú, čo chcú. Zbytok sa zoberie a celý vhodí do kontajnera na papier. Noviny sa tak rozmočené nepovaľujú pri schránkach.

Zoberme si ešte firmy, kde zamestnanci triedia odpad. Máte snáď pocit, že upratovačka sa ťahá so 4 veľkými sáčkami každé druhé ráno? S jedným je menšia oštara, nie?

Bezuzdná spotreba papiera nikoho netrápi. Je to v mene businessu. A každý si môže svoje peniaze míňať na čo chce. Hlavné je, aby si ľudia v domácnostiach urobili uličky z kýblov na jednotlivé druhy odpadu. A potom zašli do obchodu a spotrebný tovar vyrobený z recyklovaných surovín kúpili za plnú cenu. Nikto nemôže počítať s tým, že za uvedených podmienok budem triediť odpad a ešte si za to zaplatím. To teda pardón. Zdá sa mi, že zodpovedné hlavy s právom rozhodovania slúžia len na nosenie čiapok a nie, aby pohli ich obsahom! Na žiadnej prírode im nezáleží. Je to len populizmus.
---