Ra-ta-ta-ta!

 Po napísaní niekoľkých príspevkov o reklame som sa zapovedal, že sa k tejto téme už vracať nebudem. Avšak to, čo sa nedávno objavilo v televízii ma nenechalo úplne chladným.

Vlastne až do prípravy k napísaniu tohto krátkeho zamyslenia, som ani nevedel o čom tá reklama je. Dôvod bol prostý - hneď ako začala, mal som červeno pred očami a chcel som zabíjať. Je tak neuveriteľne stupídna, že som ju nevládal nikdy dopozerať do konca. Originál si môžete pozrieť na Youtube.

Aký umelec môže niečo také vymyslieť?! Myslím, že scénar schvaľuje aj objednávateľ. Ten ho buď nečítal alebo sa mu páčil. Alebo sa držal hesla, že čím debilnejšia reklama, tým lepšie prenikne medzi ľudí. A mal asi pravdu!

Za obťažujúce považujem reklamy, kde chlap vidí, že nejaká žena má nové biele šaty a pritom ani nevie, akej farby trenky má on dnes oblečené. Vadia mi reklamy, kde predavačka, čo nemá lupiny sa môže roztrhať od obsluhy päťdesiatmetrového radu mužov a tá, čo lupiny má, tej druhej závidí všímavých mužov. Ha-ha, chlapi si určite najprv preskúmajú zdravotný stav predavačky a potom sa rozhodnú nakupovať. Maximálne jej čumia na kozy, keď im počíta útratu!

Až donedávna som si myslel, že toto je vrchol naivity reklamy. Avšak tá slaboduchosť, čo sa objavila v televízii nemá konkurenciu. A keď sa vrátim k nahryznutej myšlienke o popularite, musím uznať, že medzi ľudí tento klip vkročil veľkolepo. Dokonca som naň videl už niekoľko paródií. Poburujúce, hlúpe a naivné reklamy majú silný účinok. Šíria sa ústnym podaním, mailami, či esemeskami. Nikto mi ešte do mailu neposlal odkaz napr. na Adidas alebo Pumu. Inteligentná reklama sa jednoducho do mysle nezaryje. Nie je šokujúca, ľudia ju vypúšťajú z pamäte do 5 sekúnd. Mám silnejúci pocit, že tlak na výrobu reklamy je tak silný, že produkčné agentúry kvôli nedostatku invencie a možno aj času potom vypúšťajú úplné bahno.

Teraz dumám, či sa mám odvážiť ísť pozrieť do obchodov propagovaných v spomínanej reklame. Čo ak tam na mňa pripravili ďalšiu psychopatickú chuťovku? Radšej sa budem držať našej reklamy - skrížené ruky pred telom znamenajú odpor, obranu, nesúhlas. Rád tieto obchody prenechám niekomu inému.
---

Čierna diera

"Buď tma!" riekli a bola tma. Na celej Zemi zavládla tma tam, kde nesvietilo Slnko. Ponorili sme sa do tmy a vrátili o tisícročia späť. Zhasli národné pamiatky, zhasli ulice, zhasli domácnosti.

Jednalo sa o globálnu aktivitu predstaviteľov WWF (World Wide Fund). Už tretíkrát. Tento rok sa nám zatmelo pred očami 27.3.2010 o 20:30 miestneho času. Akcia mala názov Hodina Zeme (Earth Hour). Každoročne sa poriada poslednú marcovú sobotu v celosvetovom merítku, keď podniky a domácnosti dobrovoľne vypnú osvetlenie a spotrebiče na 1 hodinu. Je zameraná na informovanosť o plytvaní elektrickej energie. Upozorňuje aj na hrozbu klimatických zmien na Zemi.


Pivo naslepo
Aktivita to je milá, no svojím účinkom sa míňa. Vypli sme elektrinu. Ušetrilo sa možno pár percent vyrobenej energie. A čo ďalej? Elektrina sa skladovať moc dobre nedá. Prestanú snáď výrobcovia elektriny tlačiť gigawatty do drôtov, keď majú miliardy vďačných klientov? To ťažko. Pokiaľ chceme žiť bez elektriny, vráťme sa do jaskýň. Je tam výborný vzduch.

Samozrejme nechcem, aby sa ňou bezhlavo plytvalo. Predsa každý distribútor sa cenami excelentne stará o to, aby sme ňou šetrili. EÚ začína obmedzovať výrobu málo efektívnych zdrojov svetla. Klasické žiarovky meníme za žiarivky, LED-ky a čo ja viem, čo ešte. Niekedy vydávajú aj celkom príjemné svetlo.

Aký má ale význam vypínať verejné osvetlenie a ponoriť domácnosti do tmy? Kto pripíše na vrub uvedenej akcie množstvo úrazov, kriminálnych činov a zvýšenú pôrodnosť v decembri 2010? A čo návštevníci reštaurácií? Pochybujem, že si na pive pochutnajú s pocitom, že im niekto vypichol oči. To si ani nebudú môcť skontrolovať poctivosť krčmára. Alebo budú fasovať pred vstupom zariadenia na nočné videnie? Pred dobrými pätnástimi rokmi som mal možnosť pracovne navštíviť rumunský Arad. Svetlá boli všade povypínané už vtedy. Bolo to o hubu orientovať sa v takom meste. O bezpečnosti ani nehovorím. Brrr!

Do akcie sa zapojili dva milióny ľudí, 2000 firiem, 4300 miest v 125 krajinách. Mnohé z firiem to využili aj tak na svoju reklamu. Je dobré byť ekologický. Neverím ale, že okrem osvetlenia firmy povypínali aj počítače a servery. Tie majú tiež solídnu spotrebu. Aspoň dúfam, že moja banka to nebola! A čo potom pri nahadzovaní vypnutých prístrojov? Nikoho už nezaujíma ten prúdový náraz? Je to ako zastavovanie a rozbiehanie auta v meste. Tam je tiež najvyššia spotreba paliva.


Štatistika ako bikini
Mám rád štatistiku. Je ako bikini - nie sú zaujímavé veci, čo odhaľuje, ale tie čo skrýva. Prvé hodnoty tvrdia, že emisia skleníkových plynov sa zredukovala o 10,2% počas hodinového výpadku. To sa niekto poponáhľal so štatistikou! Neuveriteľne zaujímavý výsledok. Takže ak 0,03% obyvateľov nebude svietiť 10 hodín, emisie klesnú na nulu? Akosi sa mi nechce veriť. Znamená to snáď, že autá, lode, lietadlá alebo juhoamerické kravy neprodukujú žiadne skleníkové plyny? Za všetko môžu elektrárne? Zaujímavý je výrok hovorkyne českej elektrárenskej skupiny ČEZ Evy Novákovej pred mikrofónmi ČTK, že zo sobotňajších nameraných údajov nie je možné usudzovať o vplyve tejto akcie na vývoj spotreby elektriny; ak táto udalosť mala na spotrebu elektriny vplyv, tak veľmi malý až zanedbateľný. A to sa Česko zapojilo podstatne viac, než Slovensko.


Slovensko sa hrá na schovku
V prípade Slovenska sa ani príliš nečudujem. Na oficiálnych stránkach Earth Hour sa so Slovenskom vôbec nepočíta. V čase písania tohto príspevku im zo zoznamu Európy akosi vypadlo. Iné svetadiely som nekontroloval, či sa nezatúlalo náhodou tam. Takže, ak by celá krajina zhasla ako sviečka, do štatistiky sa aj tak nedostane. Kliknite si na Českú republiku a uvidíte kde všade sa ľudia potkýňali na chodníkoch.

Jednu vec však na tejto akcii vnímam pozitívne. Mestá na verejnej elektrine by mohli ušetriť, pokiaľ by redukovali osvetlenie historických pamiatok napr. po druhej hodine v noci. To sa tam už asi nepotuluje nikto.

Ďalšou možnosťou je nezapínať verejné osvetlenie vôbec a každý si kúpi čelovku a do nej baterky. Mesto sa bude podobať na roj svätojánskych mušiek a bude aspoň pr... zábava.

BlueBoard.cz

Čísla, štatistika a výroky v príspevku boli čerpané z internetu.
---

Poistené nepoistenie

Obloha je zatiahnutá už tretí mesiac. Ľuďom chýba slnko a lezie na nervy a zalieza za nechty táto odporná zima. Trvá už príliš dlho. Striedajú sa dni keď sneží s dňami bez snehu. Celodenné mrazy však nepovoľujú a držia štafetu aj tri týždne vkuse. Mnohé cesty a chodníky majú novú nadmorskú výšku aspoň o 10-15 cm vďaka ľadu stuhnutého na kameň, ktorý ich pokrýva. Soľ sa cestárom už skoro minula a to je ešte len január 2010.

Šofér hľadá miesto na parkovanie. Je  to problém v preplnenom meste. Zásluhou hromád odhrnutého snehu sa dramaticky znížil počet vhodných miest na odloženie áut. Nakoniec nachádza voľný priestor po práve odchádzajúcom aute. Nič moc. Blízko cesty, ktorá nie je udržovaná a sú v nej vyjazdené koľajnice vyplnené zrkadlovo vylešteným ľadom. Ach jo, nebude na úrade dlho...

Keď som sa vrátil k zaparkovanému autu, zistil som, že mám trochu zmenené priestorové rozloženie zadného nárazníku a svetla. Boli rozbité a vizitka autora nikde.


Julius Caesar v ČPP
Udalosť som nahlásil svojej poisťovni, ktorou v tom čase bola Česká podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, Praha, IČ 63998530. S číslom poistnej udalosti som zašiel do servisu a objednal opravu. Dohodli sme sa na krycom liste, čo znamená, že servis zašle faktúru poisťovni. Tá im preplatí náklady na opravu znížené o moju spoluúčasť, podľa poistnej zmluvy, a tú zaplatím servisu ja. Celý tento proces prebehol hladko. Poisťovňa ma vyrozumela, že mi odoberá bonus na 2 roky. Záležitosť sa zdala byť uzavretá.

Asi o týždeň neskôr mi poisťovňa poslala ďalší list, kde oznamuje, že odstupuje od zmluvy. Dôvod znel doslovne: "Vzhledem k škodnímu průběhu na pojistné smlouvě číslo xxx bylo přistoupeno k tomuto kroku.". Prirodzene som sa živo zaujímal kde sa stala chyba v škodnom priebehu. E-mailová korešpondencia prebiehala s p. Ing. Jovanou Kadlecovou, vedoucí oddělení změn a storen pojištění vozidel. Pani inžinierka sa vyhýbala odpovedi a dôvod mi nechcela prezradiť za nič na svete. Na môj neutíchajúci korešpondenčný tlak preposlala požiadavku na svojho kolegu Ing. Jaromíra Kloza, odbor obchodu pojištění vozidel, úsek interních sítí. Pán inžinier mi odpovedal úplne rovnako, len pridal trochu viac omáčky zo zákonnej normy č. 37/2004 Sb., o pojistné smlouvě, § 22 odst. 3). Uvedený zákon som mal samozrejme prečítaný a ani pri najlepšej vôli som nikde nenašiel, že poistiteľ nemusí zdôvodniť svoj krok.

V ďalšej korešpondencii som poisťovni navrhol zmenu termínu výpovede na koniec poistného obdobia. Neboli ochotní sa dohodnúť ani na tejto alternatíve a mleli stále rovnakú odrhovačku, že "kocky sú hodené" a na rozhodnutí sa už nič nedá zmeniť. Čo znamenal tento výrok Julia Caesara pri prekročení rieky Rubikon, si môže každý ľahko vygooglovať.


Hra s klientom
Nechal som si zaslať prehľad mojich platieb poistného a prehľad ich platieb poistných plnení od začiatku trvania zmluvy. Jednoduchými matematickými operáciami som sa utvrdil vo svojom podozrení. Česká podnikatelská pojišťovna odstupuje v momente, keď sa platby na jednej a na druhej strane zhruba vyrovnali.

Neuveriteľné! Tak na takomto princípe pracuje ČPP, a.s.??? Alebo sa takto hojí z iných obchodných stykov, pri ktorých prišla o peniaze?

V záverečnom korešpondenčnom ping-pongu mi Ing. Kloz s ospravedlnením oznámil pravý dôvod odstupu od zmluvy. Došlo k pochybeniu ich obchodného zástupcu, ktorý poistil auto opatrené inými, než českými ŠPZ. Súčasne potvrdil, že sa jednalo o vyšší škodný priebeh. Zbytok ročného poistného mi vrátili a na požiadanie zaslali kalkuláciu výšky vráteného poistného. Za uvedené dostáva ČPP u mňa bod k dobru.

Neskôr z iných zdrojov som sa dozvedel, že autá na nečeských ŠPZ sa v Česku poistiť už nebudú dať.  To sa nedá nič robiť. Fajka zhasla. Nechápem ale, prečo mi takto ČPP nezdôvodnila svoje rozhodnutie už v prvom liste, v ktorom ruší poistnú zmluvu. Obrali ma o čas zbytočnou korešpondenciou a o čas, keď som mohol uvažovať o poistení v rodnej krajine môjho auta a nie v Česku.

---

Pozitívne human resources

Tak ako takmer 10% občanov tejto krajiny, aj ja som bol nútený pozrieť sa na oddelenia human resources (HR) aj iných firiem, než tej svojej. Avšak s "najpozitívnejším" prístupom som sa stretol v spoločnosti dédvadé cézet s.r.o., Brno ("location" na konci tohto príspevku).


Teplo a útulne
Bol som pozvaný príjemným hlasom sekretárky. Pre istotu som sa dostavil o štvrťhodinu skôr. V čakacej, rokovacej a súčasne recepčnej miestnosti bolo teplo a útulne. Až tak teplo, že slečny recepčné miesto stiahnutia radiatorov mali radšej pootvorené okná. Letmým pohľadom som zistil, že na čakačke je 6 ďalších mužov. "Žeby ich stihli odbaviť za 15 minút? Fúha to budú fofry!" pomyslel som si a zaujal miesto s dotazníkom a erárnym perom v ruke. Bola to našťastie jedna A4-ka popísaná len z jednej strany; mal som to hneď. Žiadne zbytočné otázky na veľkosť topánok mojej babky.

Po vyplnení a odovzdaní dotazníka som sa mierne nudil a túlal sa očami po miestnosti. Pohľad mi padol na veľkú sklenenú misu na stole predomnou. Bola plná cukríkov - Hašlerky a Bonpari. Až ma zamrazilo. Bonpari mi vezmú reč a ja budem na pohovore mlčať ako zarezaný. To teda nie! Ponúkol som sa radšej Hašlerkou, aby som sa tu na to nevykašľal.

Po chvíľke čakania nás slečna recepčná v miestnosti preorganizovala: štyroch okravatovaných presunula k stolu, kde mali školenie, nás troch na stoličky pri vešiaku s kabátmi. "Výborne, zostali len dvaja predomnou!" svitla mi nádej, že tu nestrávim celé dopoludnie.


Komédia
Išlo to ako po masle. Prišiel si pre mňa uhladený pán s nejakými papiermi v ruke. Myslel som že môj životopis. Predstavil sa, ja tiež. Nazývajme ho pán El. Prešli sme dlhou chodbou, na konci ktorej boli dvere. Usadil ma do menej pohodlnej stoličky, než bola tá v čakárni. On sám sa usadil do svojej polstrovanej sesle akoby to povedal Hujer z inej českej komédie. Napravil si zlatú retiazku na ruke a nakrátko sa zahľadel do papierov. Zdvihol ku mne oči a začal sa tváriť veľmi pozitívne. Asi tak, ako mnoho súčasných managerov, ktorí sa o štvrtej popoludní zdravia bohémskym pozdravom "Dobré ráno". Potom mi položil otázku: "Jak vám můžu pomoci?"

Prekvapenie a následné pobavenie v mojej tvári musel zaregistrovať. Odpovedal som, že neviem. Následne som pripojil niekoľko viet o tom, že som odpovedal na ich inzerát ohľadne pracovného miesta. Ľady sa prelomili a začal voľný rozhovor. Medzi iným sa mi priznal, že on chodí do Banskej Bystrice. Netuším, čo tým myslel. Asi to, že ak naňho prehovorím hoci aj slovensky, nebude problém. Priznám sa, že súčasné jazykové zákony oboch týchto krajín dosť poškodzujú najmä mladú generáciu, ktorá si už navzájom nerozumie. Ale to je teraz vedľajšie.

Náplňou businessu tejto firmy je distribúcia a predaj produktov silných partnerov. V tomto prípade sa jednalo o predaj elektriny a plynu koncovým odberateľom. Mal v úmysle ma prijať na managerské miesto, aj keď ja som odpovedal na inzerát trochu iného znenia.

Osvetlil mi teda ako to s tou elektrinou je. Počúval som ho so záujmom. Obišiel ma a v skratke s fixkou v ruke na plechovom chartboarde vysvetlil ako to vo výrobe a predaji elektriny chodí. Zdôraznil, že tu nie sú žiadni priekupníci.

Rovnakou cestou okolo mňa sa vrátil do svojho kresla. Točil som sa za ním ako  František Koudelka, keď ho prijímali do autoservisu v úplne inej českej komédii.

Uznal som jeho argumenty a pripomenul, že na trhu tohto druhu poznám len firmu Eeika ako klient.  Na rozdiel odomňa ju pán El nepoznal. Musel som názov tohto konkurenta dvakrát zopakovať a raz vyhláskovať. Nasledovala otázka koľko majú zákazníkov. Otázka mi znela trochu smiešne. Odkiaľ to mám vedieť? Nezaujímam sa, koľko klientov má ten, ktorému platím na ďalších poplatkoch skoro raz toľko, než spotrebujem elektriny. Som jedným z nich a bodka. Žiadne iné východisko nie je.

Napriek niektorým nejasnostiam v rozhovore sme sa dopracovali k zaujímavému riešeniu. Pridelí mi iného managera, pod ktorým si to deň vyskúšam, aby som sa zaučil. Fúha, hodne krátky čas! Ale doba je už taká. Nasledovala otázka možného nástupu. V dotazníku som uviedol "ihneď". Pán El túto informáciu vzal doslovne a odmietol sa so mnou ďalej baviť, pokiaľ to nebude hneď zajtra ráno. S takýmto prístupom som sa ešte nestretol. Slovo "ihneď" väčšinou znamená buď "od pondelka" alebo "od prvého", prípadne "od pätnásteho" dňa v mesiaci. Od zajtra mi to jednoducho nevyhovovalo. Keď videl, že ma nezvesí z klinca a teda, že sa nedohodneme na jeho termíne, urobil perom cez papiere, čo mal pred sebou jedno veľké X a začal mať prostoduché poznámky na moju osobu a pracovnú prax, pričom vždy zdôraznil, že "nic proti Vám". O inom termíne, ktorý by vyhovoval aj mne, nebol ochotný jednať.

Tento pán, pán El, ma nepresvedčil ani jednou svojou vetou, že čítal môj životopis. Skôr naopak. Kládol mi otázky, na ktoré by v životopise našiel odpoveď. A vôbec sa nejednalo o zdvojené dotazovanie, keď je účelné pýtať sa na známe skutočnosti. Na to čas nebol.

Na záver sme sa na seba usmiali, zaželali pekný deň. A ja som si v duchu tiež urobil jedno veľké X. Aj ako zákazník.
--
Keywords: nezamestnanosť nezaměstnanost d2d manager management menežer menežment elektřina zamestnávateľ zaměstnavatel prijímací přijímací pohovor