Kurvítko v praxi

Hovorí sa, že výrobcovia navrhujú svoje produkty tak, aby nevydržali oveľa dlhšie ako je záručná doba. Dokonca, že existuje laboratórium, ktoré tieto kurvítka skúma a vymýšľa.

Ako na to?
Porucha má byť:

• neopraviteľná
• bez možnosti zakúpenia náhradných dielov
• opraviteľná len v servise, kde sa cena vyšplhá takmer na cenu nového výrobku.

Dôsledkom je kúpa nového výrobku. Z toho plynúce ďalšie tržby, zisk a drancovanie prírodných zdrojov. Ale to už je iná pesnička.

Kurvítko v kosačke

Prvá kosačka značky AL-KO na neveľký trávnik mi vydržala asi 7 rokov. Potom sa používaním odlomila plastová páčka štartéra. Celkom “vakrlatý” výrobok. Na plaste sa šetrilo a bolo ho na páčke málo. Konštrukciu páčky by lepšie vymyslel študent designu. Zohnať náhradný diel bolo nemožné. Nemecký výrobca záhradnej techniky už tieto malé kosačky nemá v ponuke.

Takmer úplne rovnakú som tento rok zohnal od firmy HECHT. Design, výkon, šírka záberu, ovládanie – na vlas rovnaké. Naviac za veľmi rozumnú cenu.

Áno, aj to je obchodná taktika výrobcu – rozumná cena. Nešpekuluj a kúp nové!

Tak som ju kúpil. Strata času pozháňať servis s neistým výsledkom  a privysoká cena za opravu, mi po kalkulácii vyšli horšie, ako nový produkt.

Vľavo je AL-KO, vpravo HECHT.

Nová obsahuje naviac rúčku na prenášanie a ochranný kryt pri koši asi proti poraneniu a na odletujúcu trávu. Zbytočnosť.

Naše kurvítko sa nachádza na podvozku. Jednoduchá, nenápadná záležitosť.

Zatiaľčo AL-KO chráni nasávanie chladiaceho vzduchu do motora veľkým plastovým diskom s malou medzerou, HECHT išiel inou cestou. Dal tam vzdušný plastový rošt, ktorý sa hneď prvým kosením zalepí trávou. Užívatelia väčšinou tejto časti kosačky venujú pramálo pozornosti. Motor sa začne prehrievať.

Konštrukcia noža má tiež zmeny. Zahnutá je väčšia plocha. Tým je sací (a zalepovací) výkon posilnený. Na starej kosačke zahnutie úplne stačilo. Rovnaký koš sa trávou viac nenaplní.

Po každom kosení sa teraz čisteniu venujem dlhšie. Je otázne ako dlho HECHT vydrží a ktorá časť odíde ako prvá.

Tú starú som nevyhodil. Zostala na náhradné diely. Alebo to bude opačne?

Na zdravie!

Každé ráno pijem. Samozrejme čistú vodu. A bez bubliniek. Osem deci vody nalačno a som spokojný. Dôvod, prečo to robím, nie je dôležitý. Len hádam prezradím, že sa tejto disciplíne venujem už pár rokov a neškodí mi. Do pohára si pridám aj citrónovú šťavu, aby voda nemala takú prachobyčajnú chuť.


Vápno
Zvyknutý som bol si vodu večer natočiť do džbánu. Cez noc si oddýchne a zbaví sa chlóru. Lenže teraz žijem v oblasti, kde z vodovodu si môžem natočiť akurát tak tečúci vápnik. Voda je tu poriadne tvrdá a má nezvyklú chuť. Ba až divnú, na ktorú si nejako - ani po viac, než trištvrte roku - nemôžem zvyknúť.


Informácie ako samozrejmosť
Preto si teraz vody kupujem. Balené. Majú všakovakú chuť a zloženie. Postupom času a s pribúdajúcimi litrami na konte sa mi začala zapĺňať aj moja tabuľka, kde si sledujem obsahy minerálov, stopových prvkov a ďalších vecí uvádzaných na etiketách. Tieto údaje už beriem ako samozrejmosť a sú uvádzané aj na tých najlacnejších druhoch.


Natočeno v ČR
Nedávno som však objavil jeden druh, kde sa neuvádza v podstate nič. Predáva ju reťazec INTERSPAR vrámci svojich obchodných aktivít nazvaných "S Budget" na stláčanie cien na minimum (mimochodom, aktivita je to veľmi príjemná). Z etikety sa dozviete, že pijete pitnú vodu, ktorá je neperlivá a je tam naliatych 1,5 litra. A to celé ešte v angličtine. Nuž dobre, základné informácie tu nechýbajú, aj keď to, že sa jedná o pitnú vodu, je snáď jasné. Etiketa potom pokračuje ešte povinnými údajmi o zložení, spotrebe a skladovaní. Obsah fľaše je balený v dusíku ako ochrannej atmosfére. Obal mám dať do zberu. Po mineráloch a stopových prvkoch ani stopy. Žiadne info odkiaľ voda pochádza, ani kto ju vyrobil. Nič. Trochu ma naštve výrobca, keď napíše: "Vyrobeno v ČR pro SPAR Česká obchodní společnost s.r.o., Praha 10, Nákupní 389/1, IČ: 272 07 048". To si spotrebiteľ nezaslúži viac informácií, len takéto hmlenie???


Bohoušu, kup ten pramen!
Vo filme "Dědictví, aneb kurvahošigutntag" hral Bolek Polívka Bohouša. A ten sa dostal dedením k slušným peniazom. Zrazu mal kamarátov, čo mu dokázali radiť, ako má s peniazmi naložiť. Lesní roboši mu radili, aby kúpil prameň chutnej vody. A že mu ju budú pomáhať stáčať. Bohouš toto odmietol s tým, že sú blbánci a zase by len museli pracovať. Prípad spomínanej pitnej vody z Intersparu mi však pripomína, že bohoušov príbeh pokračoval ďalej a on ten prameň kúpil a fľašky plnil a vodu predával. Keďže svoj výrobok ponúkal za dumpingovú cenu, nemal problém nájsť si svojho odberateľa spomedzi mnohých fungujúcich reťazcov. A tým je úplne fuk, čo predajú spotrebiteľovi. Hlavne, že trh akceptuje cenu a kupuje a kupuje.


Kúpim si väčší drez
Asi začnem podnikať. Z tepla domova. A nemusím ani nikoho lákať na nezmysly cez internet. V kuchyni budem v dreze plniť 1,5- a 2-litrové fľašky a predávať ich do Hypernovy alebo Tesca. Kvalitu mám zaručenú od vodární. Ako baliaci plyn použijem CO2 - dýchnem do plnej fľaše a rýchlo ju zavriem. Prípadne použijem ultrafialové lúče ako konzervant - fľašku s vodou postavím na hodinku pred horské slnko. V Karibiku si potom dám vychladený drink na vaše zdravie...


Keywords: Tesco Hypernova obchod spotrebiteľ spotřebitel PET fľaša láhev minerály stopové prvky

Ceny v háemku

Nedávno sme s Dášou navštívili obchod H&M v jednom bratislavskom reťazci. Predávané odevy mali visačky, vďaka čomu sme mohli porovnávať ceny tu a v Brne. Vtedy nastal môj problém a Dášina radosť.


Kurzy v kurze
Moje krútenie hlavou nad nepochopiteľnou vecou vychádzalo z presvedčenia, že medzi rôznymi menami existuje určitý vzťah. Nazýva sa kurz. Ten stanovujú národné banky. Nech som študoval cenovky zo všetkých strán a uhlov pohľadu, kurzy mi vôbec nesedeli. Nákup na Slovensku a cez eurá bol jednoznačne najvýhodnejší.


Porovnajte sami
Čech sa rozhodne navštíviť hlavné mesto Slovenska. Za jeho koruny tu po ňom ani pes neštekne. Musí doniesť eurá. Vymení si ich doma za kurz približne 27 Kč za euro. Toto číslo si v hlave nastaví ako konštantu a vyrazí za nákupmi. V spomínanom háemku chytí do ruky prvú handru (výraz požívam v dobrom zmysle slova) a zatvári sa ako ja. Nejako mu nesedí cenová úroveň. A kým sa spamätá, jeho manželka, či partnerka už drží v ruke niekoľko produktov odevného priemyslu. Tá sa nečuduje, tá koná. A ide sa do kabínky. Skúšať a skúšať a skúšať. Nakoniec je dobré všetko a pomyselný nákupný košík sa plní. Nie je sa čo diviť. Čím väčší nákup, tým viac ušetríte oproti českému H&M.

Tu je zopár cenoviek, čo sme si doniesli domov s priveseným odevom (sú tu len tie, čo sa mi podarilo vyhrabať z odpadkového koša):

1	2	3	4	5	6
Produkt	EUR na Slovensku	CZK v Čechách	SKK (konverzný kurz)	CZK (kurz ČNB)	Úspora CZK
1	4,90	149	147,60	132,30	16,70
2	7,90	249	238,00	213,30	35,70
3	24,90	799	750,10	672,30	126,70
4	6,90	199	207,90	186,30	12,70
5	29,90	899	900,80	807,30	91,70

Stĺpce 2, 3 a 4 sú opísané z cenoviek. Na nákupe (celkom 6 handier) sme ušetrili 307 Kč, čo vydá na ďalší kus textilu.


Kde je zakopaný pes?
To netuším. Ale stále mám pocit, že v obchodnej politike tejto firmy. Stačí si povšimnúť zaujímavého rozdielu v nominálnych cenách SKK a CZK, za ktoré sa produkty v súčasnosti predávajú (stĺpce 2 a 3). Nie je tu možné hovoriť o kurzových rozdieloch. Konverzný kurz SKK je 30,126 (stĺpec 4) a približný kurz Českej národnej banky je v súčasnosti 27 Kč za euro (stĺpec 5). Nominálne ceny v CZK sú v niektorých prípadoch vyššie, než v SKK (stĺpce 3 a 4)!


Záver
Nech je ako chce, bežte si do Bratislavy nakúpiť! Ušetríte a partner vás pochváli. No nestojí to za to?

Keywords: konverzní kurz, Slovensko, hadry, oděvy, kurzovní rozdíl, přítelkyně, cenový rozdíl