Kurvítko v praxi

Hovorí sa, že výrobcovia navrhujú svoje produkty tak, aby nevydržali oveľa dlhšie ako je záručná doba. Dokonca, že existuje laboratórium, ktoré tieto kurvítka skúma a vymýšľa.

Ako na to?
Porucha má byť:

• neopraviteľná
• bez možnosti zakúpenia náhradných dielov
• opraviteľná len v servise, kde sa cena vyšplhá takmer na cenu nového výrobku.

Dôsledkom je kúpa nového výrobku. Z toho plynúce ďalšie tržby, zisk a drancovanie prírodných zdrojov. Ale to už je iná pesnička.

Kurvítko v kosačke

Prvá kosačka značky AL-KO na neveľký trávnik mi vydržala asi 7 rokov. Potom sa používaním odlomila plastová páčka štartéra. Celkom “vakrlatý” výrobok. Na plaste sa šetrilo a bolo ho na páčke málo. Konštrukciu páčky by lepšie vymyslel študent designu. Zohnať náhradný diel bolo nemožné. Nemecký výrobca záhradnej techniky už tieto malé kosačky nemá v ponuke.

Takmer úplne rovnakú som tento rok zohnal od firmy HECHT. Design, výkon, šírka záberu, ovládanie – na vlas rovnaké. Naviac za veľmi rozumnú cenu.

Áno, aj to je obchodná taktika výrobcu – rozumná cena. Nešpekuluj a kúp nové!

Tak som ju kúpil. Strata času pozháňať servis s neistým výsledkom  a privysoká cena za opravu, mi po kalkulácii vyšli horšie, ako nový produkt.

Vľavo je AL-KO, vpravo HECHT.

Nová obsahuje naviac rúčku na prenášanie a ochranný kryt pri koši asi proti poraneniu a na odletujúcu trávu. Zbytočnosť.

Naše kurvítko sa nachádza na podvozku. Jednoduchá, nenápadná záležitosť.

Zatiaľčo AL-KO chráni nasávanie chladiaceho vzduchu do motora veľkým plastovým diskom s malou medzerou, HECHT išiel inou cestou. Dal tam vzdušný plastový rošt, ktorý sa hneď prvým kosením zalepí trávou. Užívatelia väčšinou tejto časti kosačky venujú pramálo pozornosti. Motor sa začne prehrievať.

Konštrukcia noža má tiež zmeny. Zahnutá je väčšia plocha. Tým je sací (a zalepovací) výkon posilnený. Na starej kosačke zahnutie úplne stačilo. Rovnaký koš sa trávou viac nenaplní.

Po každom kosení sa teraz čisteniu venujem dlhšie. Je otázne ako dlho HECHT vydrží a ktorá časť odíde ako prvá.

Tú starú som nevyhodil. Zostala na náhradné diely. Alebo to bude opačne?

Dar-nedar

Blbší mail som už nemohol dostať. Bonami.cz mi posiela vianočný darček. Hurá!

Dar
Dvadsiatehoštvrtého decembra ráno mi e-shop poslal mail s bonusom 300 Kč, čo by malo byť 20% ceny objednávky. Je to poďakovanie za môj nákup kedysi v minulosti. Už ani neviem kedy. Až potiaľto je to pochopitelné - chceme ťa ako klienta. Na, tu máš darček.

Nedar
Pointa je však v tom, že kupón je platný do 31.12. Je jasné, že 24.12. má väčšina ľudí už darčeky poriešené a medzi sviatkami už sa toľko tovaru v e-shopoch urgentne neobjednáva. Takže, aby som celý bonus využil, musím si u nich kúpiť čokoľvek nepotrebé za 1500 Kč. A to do Silvestra. Hnus!

Bonami.cz,
týmto ti odkazujem - a nielen tebe - kto ma bude obťažovať podobnými praktikami, stratí ma ako zákazníka. Posielam ťa do off! Nie si prvý ani posledný.

Letný a zimný čas

Ľady sa pohli. Po dobrých piatich rokoch sa musím opäť vrátiť k téme každoročného nastolenia letného času.

Európska komisia svojim poddaným dovolila sa slobodne rozhodnúť. Či chceme žiť s letným a/alebo zimným časom.

Celá správa je k dispozícii v angličtine tu. Ako vidieť aj odborníci použili v grafoch chybný výraz "zimný čas". Alebo sa jedná o zámer? A respondenti majú v podvedomí jasno: letný čas znamená teplo a svetlo až do desiatej večer; naproti tomu ten zimný čas znamená zimu a tmu už od tretej popoludní. Hovorím o našich zemepisných šírkach.

V každom prípade máme voľnú ruku. Striedanie časov ako doteraz alebo jeden z možných - štandardný alebo letný čas. Našťastie väčšina respondentov odmieta striedanie časov.

Priznám sa, výsledky niektorých členských štátoch EU sa mi ani zamak nepáčia. To je ale asi tak všetko, čo sa s tým dá robiť. Teraz ide o to, ako s výsledkami naloží EÚ.

Som jednoznačne proti akémukoľvek umelo posunutému času. Tých niekoľko desaťročí, čo som musel znášať tento nezmysel, už stačilo!

Letný čas

Od minulého víkendu v Európe okrem prebiehajúcej krízy únie zúri letný čas. Pre mňa osobne je takéto chápanie času prinajmenšom nepochopiteľné.

Letný čas - prečo?
Myšlienka seriózneho zavedenia letného času vznikla v r. 1907. Dôvodom bolo hospodárnejšie využívanie denného svetla. Američania doteraz používajú pre letný čas výraz daylight saving time - čas šetriaci denné svetlo.

Za tých viac, než 100 rokov sa však ozvala štatistika. A - div sa svete - nepotvrdila základný predpoklad používania letného času. Úspora energie je v letnom období nulová. Predĺženie SELČ do októbra je taktiež nezmyselné - úspory zo septembra sú pohltené stratami z októbra. Naviac počas SELČ dochádza k zvýšenej spotrebe pohonných hmôt, keďže sa jazdí do neskorších večerných hodín.

Argumenty
Letný čas bol teda zavedený, a je stále užívaný, kvôli energetickým úsporám. Ja osobne som odporca letného času. Jeden z dôvodov je ten, že časy od začiatku 20. storočia sa podstatne zmenili. Pôvodne sa malo ušetriť na svietení. Lenže vtedy sa používali žiarovky, ktoré premenili na svetlo sotva 5% elektriny. Dnes sa v Európskej únii postupne zakazuje predaj klasických wolfrámových žiaroviek. K dnešnému dňu je povolený predaj žiaroviek s príkonom max. 40 W. Preto sa prechádza k úspornejším zdrojom svetla - žiarivky a LED-ky. Tie posledne menované majú účinnosť približne 85%. Živý príklad: na osvetlenie obývačky používame SMD LED osvetlenie - máme ich namontovaných 8 ks. Každá má spotrebu 3,5 W, spolu 28 W. Na rovnaké osvetlenie klasickými žiarovkami by som potreboval príkon približne 500 W. Toto nepotrebuje komentár. Naviac LED-ky znášajú lepšie zapínanie a zhasínanie a životnosť majú mnohonásobne vyššiu.

Ďalší dôvod prečo mi letný čas pije krv, je ten, že čím viac energie sa teda ušetrí, tým je elektrina drahšia. Aký to má zmysel? Ušetríme síce životné prostredie, ale súčasne naplníme vrecká energetikom. Na mojom vrecku sa toto rozhodne neprejaví kladne.

Mám ešte jeden protiargument. Vstávam o 5:00. Niežeby som nemohol spať, ale proste to tak je. Pred odštartovaním letného času som o tejto hodine už svietiť nemusel také 2 týždne. Teraz už zase musím. Tomu hovorím energetická úspora!

Jediná pozitívna vec na letnom čase je tá, že si dvakrát do roka zopakujem nastavovanie tých hodín, čo ešte nie sú pripojené na niektorej z dátových sietí.

Zimný čas
Byť europoslancom, navrhol by som zaviesť aj zimný čas, ktorý by fungoval opačne. V zime by sa hodiny posunuli o 1 hodinu späť od stredoeurópskeho času. Čiže pracovná doba by začala napr. o 8:00 SEZČ, čo by bolo 9:00 SEČ. To už by bolo svetla dosť. Mimochodom SEZČ chvíľu skutočne existoval. Na prelome rokov 1946 - 1947 na území bývalého Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený vládnym nariadením č. 213/1946 Sb. Šokujúce je, že zákon č. 212/1946 Sb. doteraz nebol zrušený a teda umožňuje tento nezmysel zaviesť do praxe kedykoľvek.

Skratky
SEČ - stredoeurópsky čas (to je ten štandardný pásmový čas) = CET - Central European Time
SELČ - stredoeurópsky letný čas = CEST - Central European Summer Time
SEZČ - stredoeurópsky zimný čas
---

Triedenie odpadá

Triedenie odpadu. Výraz skloňovaný vo všetkých pádoch. Triedenie odpadu sa stalo povinnosťou moderného človeka, znakom módy i hlásenia sa k civilizovanej spoločnosti. Reklamné kampane i záväzok zamestnancov zakotvený v podnikových zmluvách. Vo firmách sa stretávame s celými batériami košov na triedený odpad.

Kto netriedi s nami, triedi proti nám
Takýto je súčasný obrázok a trend odpadového hospodárstva. Prvotne roztriedený materiál sa dotrieďuje pred odovzdaním na ďalšie spracovanie. Je vytvorená idea, že zber druhotných surovín zachráni Zemeguľu od vyčerpania zdrojov prvotných surovín, narastania produkcie skleníkotvorných plynov a zníži energetickú náročnosť.

Málo sa už spomína, že druhotné suroviny sa musia tiež "vyťažiť", upraviť takmer do podoby prvotných surovín a spracovať do finálnej podoby. Tento proces si vyžaduje ohromné množstvo energie, prísun ďalších chemikálií a surovín a nové technológie. Prírodné zdroje sa na jednej strane odľahčia, ale zaťaží sa iná časť prírody. V mnohých prípadoch je recyklácia zložitejší a náročnejší proces, než výroba z prvotných surovín.

(De)motivácia
V žiadnom prípade neodsudzujem myšlienku recyklácie. Problém ale vidím v jej realizácii medzi pospolitým ľudom. Inštitúcie, počnúc Ministerstvom životného prostredia a končiac firmami zvážajúcimi komunálny odpad, nás presviedčajú, aby sme triedili odušu. Nič ale pre to nerobia. Ak chcem, aby niekto niečo pre mňa urobil, musím ho vhodne motivovať. Kecy o zdravom životnom prostredí, zelených lúkach zasypaných kvetmi a vodách plných rýb patria akurát tak do úst 20-ročných dievčat, čo sa uchádzajú o titul Miss. Nikoho nepresvedčia, aby si domov kúpil minimálne 4 odpadové koše a označil ich nálepkami:

PAPIER

SKLO

PLASTY

OSTATNÉ

Na našej scéne sa skôr deje opačný trend: demotivácia formou hrozby zvýšenia cien za zvoz odpadu. V Čechách je už úplne reálna. Dôvodí sa to nepriaznivým vývojom cien pohonných hmôt a slabnúcou korunou voči euru. Ak je triedenie odpadu pre štát finančne výhodné (inak by to asi nepodporoval), prečo teda nedotuje nákup PHM firmám zvážajúcich komunálny odpad? Inou motiváciou by mohol byť predaj zväzku obyčajných pevných plastových sáčkov do košov za symbolickú 1 korunu, 1 cent. Tie sú tiež možno recyklované. Prípadne dotácia na nákup výrobkov z recyklovaných surovín. Dotácia na nástroje na prvotné spracovanie surovín - lis na PET fľaše, či lis na papier. Nezaberú veľa miesta a urobia viac práce, než spomínané 4 odpadové koše. Spôsobov na motiváciu by sa určite našla hromada.

Stromy v poštovej schránke
Častokrát dostanem mail, kde za podpisom je zeleným písaná správička, že si mám dobre premyslieť, či ho chcem vytlačiť na papier. Pokiaľ si mail prečítam len na monitore, zachránim les. Šľak ma ide trafiť, keď sa vrátim z práce domov a poštová schránka prekypuje stohmi reklamných novín. Väčšinou ich nikto nečíta a maximálne do nich ošúpem zemiaky alebo na ne postavím umyté topánky na vysušenie pod radiátor.

Hrubým odhadom bolo v roku 2010 v ČR necelých 4,5 milióna domácností. Každý z nich má poštovú schránku. Budem grant a do výpočtu zahrniem zaokrúhlene 4 mil. domácností. Chvíľu som si sledoval koľko reklamných novín za týždeň sa u nás v schránke objaví. Bol to necelý 1 kg. Malá násobilka nás bude informovať, že mesačne sa na schránkovú reklamu v ČR minie minimálne 16 000 ton papiera! Len na tú v domácnostiach. Nerobím si ilúzie, že väčšina je na recyklovanom papieri. Pritom výroba 110 ton papiera odhryzne 1 ha 80-ročného lesa. Alebo z iného pohľadu - na výrobu 1 tony papiera sa spotrebuje asi 5 m3 dreva, čo sú 1 až 2 stromy.

V niektorých domoch distribúcia týchto novín funguje nasledovne: kuriér uloží celý balík na určené miesto a z neho si obyvatelia vchodu zoberú, čo chcú. Zbytok sa zoberie a celý vhodí do kontajnera na papier. Noviny sa tak rozmočené nepovaľujú pri schránkach.

Zoberme si ešte firmy, kde zamestnanci triedia odpad. Máte snáď pocit, že upratovačka sa ťahá so 4 veľkými sáčkami každé druhé ráno? S jedným je menšia oštara, nie?

Bezuzdná spotreba papiera nikoho netrápi. Je to v mene businessu. A každý si môže svoje peniaze míňať na čo chce. Hlavné je, aby si ľudia v domácnostiach urobili uličky z kýblov na jednotlivé druhy odpadu. A potom zašli do obchodu a spotrebný tovar vyrobený z recyklovaných surovín kúpili za plnú cenu. Nikto nemôže počítať s tým, že za uvedených podmienok budem triediť odpad a ešte si za to zaplatím. To teda pardón. Zdá sa mi, že zodpovedné hlavy s právom rozhodovania slúžia len na nosenie čiapok a nie, aby pohli ich obsahom! Na žiadnej prírode im nezáleží. Je to len populizmus.
---

Čierna diera

"Buď tma!" riekli a bola tma. Na celej Zemi zavládla tma tam, kde nesvietilo Slnko. Ponorili sme sa do tmy a vrátili o tisícročia späť. Zhasli národné pamiatky, zhasli ulice, zhasli domácnosti.

Jednalo sa o globálnu aktivitu predstaviteľov WWF (World Wide Fund). Už tretíkrát. Tento rok sa nám zatmelo pred očami 27.3.2010 o 20:30 miestneho času. Akcia mala názov Hodina Zeme (Earth Hour). Každoročne sa poriada poslednú marcovú sobotu v celosvetovom merítku, keď podniky a domácnosti dobrovoľne vypnú osvetlenie a spotrebiče na 1 hodinu. Je zameraná na informovanosť o plytvaní elektrickej energie. Upozorňuje aj na hrozbu klimatických zmien na Zemi.


Pivo naslepo
Aktivita to je milá, no svojím účinkom sa míňa. Vypli sme elektrinu. Ušetrilo sa možno pár percent vyrobenej energie. A čo ďalej? Elektrina sa skladovať moc dobre nedá. Prestanú snáď výrobcovia elektriny tlačiť gigawatty do drôtov, keď majú miliardy vďačných klientov? To ťažko. Pokiaľ chceme žiť bez elektriny, vráťme sa do jaskýň. Je tam výborný vzduch.

Samozrejme nechcem, aby sa ňou bezhlavo plytvalo. Predsa každý distribútor sa cenami excelentne stará o to, aby sme ňou šetrili. EÚ začína obmedzovať výrobu málo efektívnych zdrojov svetla. Klasické žiarovky meníme za žiarivky, LED-ky a čo ja viem, čo ešte. Niekedy vydávajú aj celkom príjemné svetlo.

Aký má ale význam vypínať verejné osvetlenie a ponoriť domácnosti do tmy? Kto pripíše na vrub uvedenej akcie množstvo úrazov, kriminálnych činov a zvýšenú pôrodnosť v decembri 2010? A čo návštevníci reštaurácií? Pochybujem, že si na pive pochutnajú s pocitom, že im niekto vypichol oči. To si ani nebudú môcť skontrolovať poctivosť krčmára. Alebo budú fasovať pred vstupom zariadenia na nočné videnie? Pred dobrými pätnástimi rokmi som mal možnosť pracovne navštíviť rumunský Arad. Svetlá boli všade povypínané už vtedy. Bolo to o hubu orientovať sa v takom meste. O bezpečnosti ani nehovorím. Brrr!

Do akcie sa zapojili dva milióny ľudí, 2000 firiem, 4300 miest v 125 krajinách. Mnohé z firiem to využili aj tak na svoju reklamu. Je dobré byť ekologický. Neverím ale, že okrem osvetlenia firmy povypínali aj počítače a servery. Tie majú tiež solídnu spotrebu. Aspoň dúfam, že moja banka to nebola! A čo potom pri nahadzovaní vypnutých prístrojov? Nikoho už nezaujíma ten prúdový náraz? Je to ako zastavovanie a rozbiehanie auta v meste. Tam je tiež najvyššia spotreba paliva.


Štatistika ako bikini
Mám rád štatistiku. Je ako bikini - nie sú zaujímavé veci, čo odhaľuje, ale tie čo skrýva. Prvé hodnoty tvrdia, že emisia skleníkových plynov sa zredukovala o 10,2% počas hodinového výpadku. To sa niekto poponáhľal so štatistikou! Neuveriteľne zaujímavý výsledok. Takže ak 0,03% obyvateľov nebude svietiť 10 hodín, emisie klesnú na nulu? Akosi sa mi nechce veriť. Znamená to snáď, že autá, lode, lietadlá alebo juhoamerické kravy neprodukujú žiadne skleníkové plyny? Za všetko môžu elektrárne? Zaujímavý je výrok hovorkyne českej elektrárenskej skupiny ČEZ Evy Novákovej pred mikrofónmi ČTK, že zo sobotňajších nameraných údajov nie je možné usudzovať o vplyve tejto akcie na vývoj spotreby elektriny; ak táto udalosť mala na spotrebu elektriny vplyv, tak veľmi malý až zanedbateľný. A to sa Česko zapojilo podstatne viac, než Slovensko.


Slovensko sa hrá na schovku
V prípade Slovenska sa ani príliš nečudujem. Na oficiálnych stránkach Earth Hour sa so Slovenskom vôbec nepočíta. V čase písania tohto príspevku im zo zoznamu Európy akosi vypadlo. Iné svetadiely som nekontroloval, či sa nezatúlalo náhodou tam. Takže, ak by celá krajina zhasla ako sviečka, do štatistiky sa aj tak nedostane. Kliknite si na Českú republiku a uvidíte kde všade sa ľudia potkýňali na chodníkoch.

Jednu vec však na tejto akcii vnímam pozitívne. Mestá na verejnej elektrine by mohli ušetriť, pokiaľ by redukovali osvetlenie historických pamiatok napr. po druhej hodine v noci. To sa tam už asi nepotuluje nikto.

Ďalšou možnosťou je nezapínať verejné osvetlenie vôbec a každý si kúpi čelovku a do nej baterky. Mesto sa bude podobať na roj svätojánskych mušiek a bude aspoň pr... zábava.

BlueBoard.cz

Čísla, štatistika a výroky v príspevku boli čerpané z internetu.
---