Kamenný e-shop

Zháňal som nejakú vecičku. Nie je dôležité akú. Postup je takmer vždy rovnaký. Vygooglil som aj konkrétny kamenný obchod. A tak som tam zavolal.

Bez objednávky ni krok!
Hlas na druhom konci mi urobil radosť. Vecičku majú. Nie je problém. Takže si môžem pre ňu dnes prísť?

Ale kdeže, milá naivka! Ak chceš cenu, ako si videl na nete, musíš nám poslať objednávku cez internet. Inak si priplatíš za to, že sme s tým nemali žiadnu prácu a prišiel si si pre tovar osobne. Prečo ma táto obchodnícka logika neprekvapuje?

Sadol som k počítaču a objednávku poslal. Do obchodu, čo mám pod nosom. Trochu som dúfal, že na druhý deň si môžem prísť pre tovar. Ďalšia naivná predstava.

A tak húpem nohami a čakám až tú moju vecičku vyberú z vitríny, dajú do bublinkovej obálky a pošlú zbytočný, už asi štvrtý e-mail, ktorý ma vyzve na prevzatie tovaru.

Túto nepochopiteľnú prax má asi 90% kamennych obchodov, ktoré majú svoj e-shop a nie sú závislé na nejakom centrálnom sklade, či in-time dopravcovi. Podľa informácie z telefónu do tejto kategórie KopiLuwak patrí.

Dar-nedar

Blbší mail som už nemohol dostať. Bonami.cz mi posiela vianočný darček. Hurá!

Dar
Dvadsiatehoštvrtého decembra ráno mi e-shop poslal mail s bonusom 300 Kč, čo by malo byť 20% ceny objednávky. Je to poďakovanie za môj nákup kedysi v minulosti. Už ani neviem kedy. Až potiaľto je to pochopitelné - chceme ťa ako klienta. Na, tu máš darček.

Nedar
Pointa je však v tom, že kupón je platný do 31.12. Je jasné, že 24.12. má väčšina ľudí už darčeky poriešené a medzi sviatkami už sa toľko tovaru v e-shopoch urgentne neobjednáva. Takže, aby som celý bonus využil, musím si u nich kúpiť čokoľvek nepotrebé za 1500 Kč. A to do Silvestra. Hnus!

Bonami.cz,
týmto ti odkazujem - a nielen tebe - kto ma bude obťažovať podobnými praktikami, stratí ma ako zákazníka. Posielam ťa do off! Nie si prvý ani posledný.

Automat na úľavu

 Nečudo, keď je vonku zima, chce sa cikať. Dnes bola a ja som sa v meste zdržal. Zašiel som na najbližšie WC v obchodnom centre Vaňkovka.

Automat
Dlho som na tomto mieste nebol a dnes ma čakalo prekvapenie. Už sme zvyknutí, že mince hádžeme do automatov na parkovanie, na cigarety, na jedlo, na pitie, na prezervatívy, na fotky do pasu. Ale s automatom na močenie som sa stretol po prvýkrát. Dalo by sa to celkom pochopiť - automat vezme prácu ženičke s tanierikom na vyberanie peňazí pri vstupe na WC. Tu je to ale iné.

Ženička a tanierik zostali, zmenila sa len pracovná pozícia - teraz táto osoba plní funkciu odborného dohľadu, či každý úľavychtivý občan vhodí svojich 5 Kč do automatu. Až ma oblial studený pot, keď som si namodeloval situáciu, že mám v peňaženke len bankovky. Občas sa mi to stane. Kŕče v podbrušku sú nekompromisné a je im fuk, či mince mám alebo nie. Automat mlčí a žiada si svoje. Ukľudnil ma len pocit, že za chrbtom mi stojí ostraha s tanierikom a snáď by ľudsky pochopila môj problém.

Čo všetko sa dozviem
Úžasná vec je tá, že z bločku sa dozviem akú daň si z môjho pôžitku vezme štát a pri ktorej "WC pokladni" som za úľavu platil. Dátum a čas s presnosťou na sekundy sú samozrejmosťou. To asi kvôli reklamácii a alibi.

Čo ma však napĺňa oprávnenými obavami je, že do priestorov WC vstupujem s NEPLATNÝM lístkom vďaka nezmyslu v znení: "Lístek je platný v čas vydání!" Do jednej sekundy nie som schopný sa dostaviť na záchod. Ak je tam ale nejaká časová rezerva, môžem z neho kľudne urobiť štafetový lístok.

Keď držím túto dokonalú účtenku v ruke, nezaprie sa vo mne ekonóm: môžem si túto službu dať do nákladov? A naviac do nákladov ovplyvňujúcich základ dane? Je to síce osobná (s)potreba, ale súčasne slúži na dosiahnutie a udržanie zdaniteľných príjmov. Je to celkom logické - ak neudržím moč, nezúčastním sa obchodnej schôdzky a zdaniteľné príjmy sú fuč.

Big brother na záchode
Nechápem doteraz, prečo tam ten automat nejaký mudrc nainštaloval. Vznikajú náklady na jeho prevádzku, údržbu a obsluhu, plus k tomu mzda ostrahy s tanierikom. Ale predstavte si, akú úžasnú štatistiku nám taký stroj poskytne - zistíme koľko ľudí za deň použilo WC a koľký som bol v poradí. Problém ale je, že nesleduje pohlavie a vykonávanú činnosť na WC. Alebo už áno?
galerie vankovka vaňkovka hectas facility services ic ič 60711175 dic dič cz60711175 --

Darčeky

"Musím toho toľko ešte stihnúť do Vianoc - poupratovať, nakúpiť, darčeky pozháňať. Veď ani neviem, čo komu. Ešte nič nemám."

S blížiacimi sa sviatkami pokoja a lásky sa takéto vety v našich ústach objavujú často a každý ich určite počul a aj vyslovil. Človeku sa až chce hádať, či sa tá osoba chváli alebo sťažuje.

SALE: -75% a darček zadarmo
Ošiaľ nakupovania darčekov na Vianoce využívajú obchodníci, keď nás lákajú na údajné mega zľavy. Aby sme boli svetoví, zľava už nie je zľavou ale sale. Pokiaľ sa k dvojciferným percentám pridá znamienko "mínus", pritvrdí sa absolútne nelogickým výrazom darček zadarmo a celá koláž sa vycapí meter veľkými písmenami na výklad, bolo urobené psychológii nakupovania zadosť. Ešte si zo školskej matematiky niečo pamätám a to mínus pred zľavou mi dáva prirážku, ale asi to tak intelektuálne nesmiem brať. Ľudské podvedomie sa mnohokrát správa nelogicky - stačí mu zaregistrovať práve to dvojmiestne číslo s mínusom a slovko "zadarmo". Na základe predchádzajúcich skúseností s týmito výrazmi, hoci aj nie z oblasti obchodu, zavelí k navštíveniu predajne. Na princípoch vnímania podprahových signálov je postavená reklama už pekných pár desaťročí. A úspešne.

Na darčeky s buldozérom
Ale nie o tom som chcel. Ide mi o šialenstvo v nakupovaní darčekov pod vianočný stromček. Ľudia sa pachtia stále za nejakými predmetmi, ktorými obdarujú svojich najbližších. Sú aj takí, čo radi obdarúvajú tiež menej blízkych a aj tých vzdialených.

Samotné darovanie vo svojej podstate je veľmi pekný počin a má vyjadrovať skutočnosť, že na obdarovaného myslíme, aj keď ho nemáme zrovna na očiach. Pri stretnutí, na ktoré sa tešíme, mu chceme urobiť radosť. Avšak moderná doba priniesla súťaživosť vo vymýšľaní darčekov. Celé sa to vyvinulo tak, že darovači majú potrebu nakúpiť čo najviac a čo najdrahšie. Dary sa tým zmenili na predmety zbytočné a nevkusné.

Nezmenilo sa to ani s príchodom finančnej a hospodárskej krízy. Ľudia sa tvária, že na to majú. A keď nemajú, kľudne si požičajú. To považujem za nehoráznu nezodpovednosť! Hlavné je, aby naše deti - naša pýcha a budúcnoť - boli na Štedrý deň zasypané darčekmi. Nezáleží na tom, že na tretí deň si už na polovicu tej hromady nedokážu ani spomenúť a po mesiaci sa veci váľajú v kúte. Rodičovskú lásku im tie haraburdy nedokážu nahradiť.

Dar by mal niečo pripomínať. Pekné okamihy. Pri pohľade naň by sme si mali spomenúť na toho, kto nám ho dal. Vtedy splní svoj účel, keď sa na dar takmer citovo naviažeme. Ja viem, deti si to tak neuvedomujú a sú rady vzrušené pohľadom na záplavu hračiek. Toto ich do budúcnosti formuje a učí nevážiť si veci a ľudí okolo seba. Naháňame sa za chimérou a zabúdame na ľudí. Darčeky jednoducho "musíme" zohnať. Tu už nejde o našu vôľu, ale povinnosť. Kto z vás si dokáže predstaviť, že by považoval za dar sa len s niekým, koho dlho nevidel, stretnúť a porozprávať sa. Otvorene, bez pretvárky a s dôverou? Bez nutnosti sa dívať na hodinky a s vypnutými mobilmi. Takéto chvíle sú vzácnejšie, než kilo zlata. Tie sa kúpiť nedajú.

Vyššia moc
Počas písania tohto príspevku mi prišiel e-mail. Taký normálny reťazový list, ktorého text nabáda na preposlanie ďalším ľuďom. Či už sa tým šíri vidina rýchleho zbohatnutia alebo "len" pekná myšlienka, je jedno. Otvoril som ho, lebo po dlhých rokoch kamarátstva tomu človeku, čo mi ho poslal, dôverujem, vážim si ho a som rád, keď spolu komunikujeme. V tom maili stál tento text (uvádzam bez úprav):

Milý Ježiško.
Nechcem veľa pod stromček, ja chcem, aby ten človek, čo to teraz číta, bol šťastný. O Vianociach počúvaš len, čo ľudia chcú, a čo už kúpili. Ale čo chcem ja... Ja chcem, aby ľudia, čo sú ťažko chorí, boli zdraví. Ja chcem, aby si ľudia nemuseli robiť starosti s bývaním, jedlom a teplom. Chcem pre všetkých ľudí priateľstvo, lásku a zdravie.
Nechám sa prekvapiť, koľko ľudí to pošle ďalej...

Cítim, že uvedený text mal podporiť môj názor na dnešnú tému. Nie je to náhoda, ale zásah vyššej moci. Každý si tieto slová môže prebrať posvojom. Aj keď to bežne nerobím, tentokrát je čas na výnimku - preposielam uvedený text všetkým ľuďom, ktorí čítajú tento blog a ktorí možno podľahli tomu nepokoju pred vianočnými sviatkami s nakupovaním zbytočností. Šťastie, úprimnosť, láska a zdravie sa nemerajú množstvom a cenou darčekov. Tie nám to všetko berú.

Prajem vám šťastné a veselé Vianoce, sviatky veľkého daru.
---

Orion vs. Teva

Kupoval som si lieky na predpis. Carvedilol. Kedže na predpise nebol uvedený výrobca, magistra mi dala verziu podľa svojho uváženia. Zvolila firmu TEVA. Ale pretože ja som šikovný zákazník, opýtal som sa jej, či nemá tento medikament aj od výrobcu ORION. Mala.

Nie je Carvedilol ako Carvedilol
Položil som jej teda ešte jednu zvedavú otázku: "Aký je rozdiel v cene?" Teva sa doplácala 0,13 EUR/30 tabliet, Orion sa nedoplácal vôbec. Ďalší vývoj nákupu už pre účely tohto príspevku nie je zaujímavý. Čo ma ale zaráža je to, že obidvaja výrobcovia dodávajú liek s úplne zhodným zložením. Akurát ten od Tevy je menší a zle sa porcuje. Je teda namieste dozvedieť sa prečo sa dopláca rozdielne. Nechápem, prečo sa musí pacient orientovať vo svete výrobcov liekov. Lekári na recepty tieto informácie písať nemusia a pacient pekne cáluje z vlastného!

Hra bez pravidiel
Vždy som si naivne myslel, že štát stanovuje výšku doplatku podľa účinnosti lieku, nie podľa toho kto ho vyrobil. Natíska sa mi myšlienka, čo tým ministerstvo sleduje? Chce snáď posilniť pozíciu vybraných farmaceutických firiem na trhu z pozície moci? Čím sú tieto firmy zaujímavé pre štát? Podobná situácia vládne aj na českom trhu. Tam sa ale doplácajú tieto preparáty od oboch výrobcov a, verte mi,  sú to pekné pálky. Vo svete politiky sa deje všeličo. Čistá hra tu však má asi len čestné miesto. Bez možnosti zapojiť sa.
---

Aj stroje sú len ľudia

Kúpil som si elektrický prietokový ohrievač. Ako každý výrobok, aj tento bol sprevádzaný príslušnou dokumentáciou. Okrem iného, obsahovala niekoľko upozornení, ktoré je záhodno si preštudovať. Hlavne, keď sa jedná o spojenie elektriny s vodou. To môže byť nebezpečná kombinácia a tak body, kde je niečo zakázané treba mať na pamäti.

Najviac ma upútal posledný bod č. 14. Klik na obrázok a môžete si ho tiež prečítať. Ja som to urobil niekoľkokrát a stále nechápem. Čo ten stroj má spoločné s nechráneným pohlavným stykom v jeho blízkosti? Snáď to môže mať spojitosť so všeobecne známou fyzikálnou vlastnosťou gumy, ktorá je dobrý izolant. Len neviem, či aj tej natretej silikónom. Ďalej som veľmi kladne ohodnotil, že výrobca myslel na zákaz pedofílie. To by ich produkt mohlo veľmi rozrušiť a bolo by po teplej vode.


Odporúčanie
Nesúložte so strojmi pod napätím. Ak si to ale neviete odoprieť, majte po ruke ochranné prostriedky: gumené rukavice, prezervatív a zváračské okuliare.

Keywords: elektrický průtokový ohřívač vody guma prezervativ pohlavní styk nezletilí

Na zdravie!

Každé ráno pijem. Samozrejme čistú vodu. A bez bubliniek. Osem deci vody nalačno a som spokojný. Dôvod, prečo to robím, nie je dôležitý. Len hádam prezradím, že sa tejto disciplíne venujem už pár rokov a neškodí mi. Do pohára si pridám aj citrónovú šťavu, aby voda nemala takú prachobyčajnú chuť.


Vápno
Zvyknutý som bol si vodu večer natočiť do džbánu. Cez noc si oddýchne a zbaví sa chlóru. Lenže teraz žijem v oblasti, kde z vodovodu si môžem natočiť akurát tak tečúci vápnik. Voda je tu poriadne tvrdá a má nezvyklú chuť. Ba až divnú, na ktorú si nejako - ani po viac, než trištvrte roku - nemôžem zvyknúť.


Informácie ako samozrejmosť
Preto si teraz vody kupujem. Balené. Majú všakovakú chuť a zloženie. Postupom času a s pribúdajúcimi litrami na konte sa mi začala zapĺňať aj moja tabuľka, kde si sledujem obsahy minerálov, stopových prvkov a ďalších vecí uvádzaných na etiketách. Tieto údaje už beriem ako samozrejmosť a sú uvádzané aj na tých najlacnejších druhoch.


Natočeno v ČR
Nedávno som však objavil jeden druh, kde sa neuvádza v podstate nič. Predáva ju reťazec INTERSPAR vrámci svojich obchodných aktivít nazvaných "S Budget" na stláčanie cien na minimum (mimochodom, aktivita je to veľmi príjemná). Z etikety sa dozviete, že pijete pitnú vodu, ktorá je neperlivá a je tam naliatych 1,5 litra. A to celé ešte v angličtine. Nuž dobre, základné informácie tu nechýbajú, aj keď to, že sa jedná o pitnú vodu, je snáď jasné. Etiketa potom pokračuje ešte povinnými údajmi o zložení, spotrebe a skladovaní. Obsah fľaše je balený v dusíku ako ochrannej atmosfére. Obal mám dať do zberu. Po mineráloch a stopových prvkoch ani stopy. Žiadne info odkiaľ voda pochádza, ani kto ju vyrobil. Nič. Trochu ma naštve výrobca, keď napíše: "Vyrobeno v ČR pro SPAR Česká obchodní společnost s.r.o., Praha 10, Nákupní 389/1, IČ: 272 07 048". To si spotrebiteľ nezaslúži viac informácií, len takéto hmlenie???


Bohoušu, kup ten pramen!
Vo filme "Dědictví, aneb kurvahošigutntag" hral Bolek Polívka Bohouša. A ten sa dostal dedením k slušným peniazom. Zrazu mal kamarátov, čo mu dokázali radiť, ako má s peniazmi naložiť. Lesní roboši mu radili, aby kúpil prameň chutnej vody. A že mu ju budú pomáhať stáčať. Bohouš toto odmietol s tým, že sú blbánci a zase by len museli pracovať. Prípad spomínanej pitnej vody z Intersparu mi však pripomína, že bohoušov príbeh pokračoval ďalej a on ten prameň kúpil a fľašky plnil a vodu predával. Keďže svoj výrobok ponúkal za dumpingovú cenu, nemal problém nájsť si svojho odberateľa spomedzi mnohých fungujúcich reťazcov. A tým je úplne fuk, čo predajú spotrebiteľovi. Hlavne, že trh akceptuje cenu a kupuje a kupuje.


Kúpim si väčší drez
Asi začnem podnikať. Z tepla domova. A nemusím ani nikoho lákať na nezmysly cez internet. V kuchyni budem v dreze plniť 1,5- a 2-litrové fľašky a predávať ich do Hypernovy alebo Tesca. Kvalitu mám zaručenú od vodární. Ako baliaci plyn použijem CO2 - dýchnem do plnej fľaše a rýchlo ju zavriem. Prípadne použijem ultrafialové lúče ako konzervant - fľašku s vodou postavím na hodinku pred horské slnko. V Karibiku si potom dám vychladený drink na vaše zdravie...


Keywords: Tesco Hypernova obchod spotrebiteľ spotřebitel PET fľaša láhev minerály stopové prvky

Ceny v háemku

Nedávno sme s Dášou navštívili obchod H&M v jednom bratislavskom reťazci. Predávané odevy mali visačky, vďaka čomu sme mohli porovnávať ceny tu a v Brne. Vtedy nastal môj problém a Dášina radosť.


Kurzy v kurze
Moje krútenie hlavou nad nepochopiteľnou vecou vychádzalo z presvedčenia, že medzi rôznymi menami existuje určitý vzťah. Nazýva sa kurz. Ten stanovujú národné banky. Nech som študoval cenovky zo všetkých strán a uhlov pohľadu, kurzy mi vôbec nesedeli. Nákup na Slovensku a cez eurá bol jednoznačne najvýhodnejší.


Porovnajte sami
Čech sa rozhodne navštíviť hlavné mesto Slovenska. Za jeho koruny tu po ňom ani pes neštekne. Musí doniesť eurá. Vymení si ich doma za kurz približne 27 Kč za euro. Toto číslo si v hlave nastaví ako konštantu a vyrazí za nákupmi. V spomínanom háemku chytí do ruky prvú handru (výraz požívam v dobrom zmysle slova) a zatvári sa ako ja. Nejako mu nesedí cenová úroveň. A kým sa spamätá, jeho manželka, či partnerka už drží v ruke niekoľko produktov odevného priemyslu. Tá sa nečuduje, tá koná. A ide sa do kabínky. Skúšať a skúšať a skúšať. Nakoniec je dobré všetko a pomyselný nákupný košík sa plní. Nie je sa čo diviť. Čím väčší nákup, tým viac ušetríte oproti českému H&M.

Tu je zopár cenoviek, čo sme si doniesli domov s priveseným odevom (sú tu len tie, čo sa mi podarilo vyhrabať z odpadkového koša):

1	2	3	4	5	6
Produkt	EUR na Slovensku	CZK v Čechách	SKK (konverzný kurz)	CZK (kurz ČNB)	Úspora CZK
1	4,90	149	147,60	132,30	16,70
2	7,90	249	238,00	213,30	35,70
3	24,90	799	750,10	672,30	126,70
4	6,90	199	207,90	186,30	12,70
5	29,90	899	900,80	807,30	91,70

Stĺpce 2, 3 a 4 sú opísané z cenoviek. Na nákupe (celkom 6 handier) sme ušetrili 307 Kč, čo vydá na ďalší kus textilu.


Kde je zakopaný pes?
To netuším. Ale stále mám pocit, že v obchodnej politike tejto firmy. Stačí si povšimnúť zaujímavého rozdielu v nominálnych cenách SKK a CZK, za ktoré sa produkty v súčasnosti predávajú (stĺpce 2 a 3). Nie je tu možné hovoriť o kurzových rozdieloch. Konverzný kurz SKK je 30,126 (stĺpec 4) a približný kurz Českej národnej banky je v súčasnosti 27 Kč za euro (stĺpec 5). Nominálne ceny v CZK sú v niektorých prípadoch vyššie, než v SKK (stĺpce 3 a 4)!


Záver
Nech je ako chce, bežte si do Bratislavy nakúpiť! Ušetríte a partner vás pochváli. No nestojí to za to?

Keywords: konverzní kurz, Slovensko, hadry, oděvy, kurzovní rozdíl, přítelkyně, cenový rozdíl