Automat na úľavu

 Nečudo, keď je vonku zima, chce sa cikať. Dnes bola a ja som sa v meste zdržal. Zašiel som na najbližšie WC v obchodnom centre Vaňkovka.

Automat
Dlho som na tomto mieste nebol a dnes ma čakalo prekvapenie. Už sme zvyknutí, že mince hádžeme do automatov na parkovanie, na cigarety, na jedlo, na pitie, na prezervatívy, na fotky do pasu. Ale s automatom na močenie som sa stretol po prvýkrát. Dalo by sa to celkom pochopiť - automat vezme prácu ženičke s tanierikom na vyberanie peňazí pri vstupe na WC. Tu je to ale iné.

Ženička a tanierik zostali, zmenila sa len pracovná pozícia - teraz táto osoba plní funkciu odborného dohľadu, či každý úľavychtivý občan vhodí svojich 5 Kč do automatu. Až ma oblial studený pot, keď som si namodeloval situáciu, že mám v peňaženke len bankovky. Občas sa mi to stane. Kŕče v podbrušku sú nekompromisné a je im fuk, či mince mám alebo nie. Automat mlčí a žiada si svoje. Ukľudnil ma len pocit, že za chrbtom mi stojí ostraha s tanierikom a snáď by ľudsky pochopila môj problém.

Čo všetko sa dozviem
Úžasná vec je tá, že z bločku sa dozviem akú daň si z môjho pôžitku vezme štát a pri ktorej "WC pokladni" som za úľavu platil. Dátum a čas s presnosťou na sekundy sú samozrejmosťou. To asi kvôli reklamácii a alibi.

Čo ma však napĺňa oprávnenými obavami je, že do priestorov WC vstupujem s NEPLATNÝM lístkom vďaka nezmyslu v znení: "Lístek je platný v čas vydání!" Do jednej sekundy nie som schopný sa dostaviť na záchod. Ak je tam ale nejaká časová rezerva, môžem z neho kľudne urobiť štafetový lístok.

Keď držím túto dokonalú účtenku v ruke, nezaprie sa vo mne ekonóm: môžem si túto službu dať do nákladov? A naviac do nákladov ovplyvňujúcich základ dane? Je to síce osobná (s)potreba, ale súčasne slúži na dosiahnutie a udržanie zdaniteľných príjmov. Je to celkom logické - ak neudržím moč, nezúčastním sa obchodnej schôdzky a zdaniteľné príjmy sú fuč.

Big brother na záchode
Nechápem doteraz, prečo tam ten automat nejaký mudrc nainštaloval. Vznikajú náklady na jeho prevádzku, údržbu a obsluhu, plus k tomu mzda ostrahy s tanierikom. Ale predstavte si, akú úžasnú štatistiku nám taký stroj poskytne - zistíme koľko ľudí za deň použilo WC a koľký som bol v poradí. Problém ale je, že nesleduje pohlavie a vykonávanú činnosť na WC. Alebo už áno?
galerie vankovka vaňkovka hectas facility services ic ič 60711175 dic dič cz60711175 --

Bulvár

Bulvár je slovo, ktoré buď milujete alebo nenávidíte. Mnohým život strpčuje a mnohí ho berú ako príjemnú oddychovku. Ale tých, čo bulvár tvoria, odsudzuje väčšina.

Slová ako žiletka
Smotánka, moderne nazývaná aj VIP či celebrity, sa ho skoro celá desí. Fotografi, čiže paparazzovia, na známe osoby číhajú všade - na ulici, na parkoviskáh, v nákupných centrách, doma, na WC, v posteli, pri mori aj na horách. Sú všade, kde sa pohne ich cieľ. Za dobré fotoúlovky majú dobré peniaze. Bulvárne časopisy fotky kúpia a pridajú pár šťavnatých titulkov s vypichnutými slovami. Tie čitateľov priťahujú, ako napr. smrť, diagnóza, utpenie, alkohol, nevera, bitkár a pod. Sú to všetko slová s negatívnym až fatálnym znením. To predáva!

Kto chce krv?
Pozrime sa na problém z inej strany. Že smotánkari bulvár nenávidia, je známe. Keď im rupnú nervy, sú ochotní zájsť až tak ďaleko, že sa s obťažujúcim hmyzom pobijú. Ďalšia voda na mlyn pre bulvár a vďačná téma pre čitateľov, čo sú ochotní za tieto prejavy platiť.

Sme ochotní platiť za to, že sa môžeme pozrieť na obrázky nešťastia. Napr. krimisprávy v televízii už zaberajú pomaly väčší vysielací priestor, než tie "normálne" správy. Sme ochotní platiť za časopisy, kde sa dozvieme tie najpikantnejšie chuťovky zo života Ivety Bartošovej. Na Facebooku sa spolu bavíme na jej obrázkoch, ako leží na pláži ako vovrvaň v plavkách oblečených naopak. A ktovie, či to sú vôbec plavky. Po nedeľnom obede ľahostajne pozeráme, ako feťák zabije starenku za pár drobných. Že sa niekde niekto dorazil v aute už ani nevnímame. Ale správu si pozrieme. Len tak z pasie, aby sme sa mohli zhroziť nad hromadou šrotu. Do 10 sekúnd na všetko zabúdame. Bavíme sa na tom, že sa politik zakoktá alebo povie nevhodné slovo a myslíme si o ňom svoje.

Radi sa dívame na plačúcich nešťastníkov, čo sa stali obeťami násilníka. Ale ešte radšej máme, keď sa tou obeťou stane nejaká VIP-ka. To už správa frčí cez sociálne siete od oka k oku a tiež ústnym podaním. Ľudovej tvorivosti sa medze nekladú. Každý k príbehu pridá niečo svoje, čo by chcel, aby sa stalo. Inokedy zase stačí, keď Dare Rolins vylezie spod letnej blúzky prsník. Takýto obrázok na titulnej strane bude výborne predávať. A čo také zábery nenalíčenej modelky? Brrr! Super, sem s nimi! Že to nejaká umelkyňa prehnala s alkoholom a natrávenú večeru má v kline. To čitateľov pritiahne! Pridáme pár informácií, medzi ne zapletieme nejaký výmysel a článok je na svete.

Toto všetko by sme ale nemali, keby neexistoval bulvár a jeho robotníci v teréne. Ako sa VIP-kári nechávajú počuť, že ich to obťažuje, pridávame sa na ich stranu a spoločne paparazzov odsudzujeme. Napriek tomu si na druhý deň bulvár v trafike kúpime. Alebo po ňom automaticky siahneme v čakárni u zubára. My konzumenti tvoríme trh. Pokiaľ trh akceptuje (= kúpi si) bulvár, ten sa bude snažiť stále prinášať nejaké novinky. Robíme nepochopiteľné veci - odsudzujeme to, čo vlastne chceme.

Tí doterní fotografi si robia len svoju prácu. A robia ju dobre. Dokonca s nasadením vlastného zdravia, majetku a neraz aj života. Ale to isté robia aj napr. záchranári. Tých, div sa svete, neodsudzujeme. Ako je to teda?

Bodka
Niektoré celebrity na bulvár "vyzráli" a dokonca z toho profitujú. A pritom bulvár tancuje ako celebrita píska. Karel Gott má údajne dohodu s jedným časopisom, že ten nebude všade roztrubovať, že gottova manželka Ivana nevie moderovať a na oplátku dostane časopis od Gotta povolenie fotografovať jeho a rodinu. Fotky pred uverejnením umelec ešte autorizuje. Fér dohoda, ktorú si obe strany môžu dovoliť.
---

Ako sa nechať okradnúť

Mal som sen. Bežnú pracovnú atmosféru v Telefónike CZ, ktorá o sebe tvrdí, že je najlepším zamestnávateľom v ČR vo svojej branži, prerušila indická firma Genpact CZ. Že ich posiela španielska Telefónica a že jej budú robiť účtovníctvo. Kocky boli hodené.

Zožeriem ťa aj s chlpami!
Genpact sa zaviazal prevziať všetkých zamestnancov príslušného oddelenia Telefóniky CZ aj s ich právami a povinosťami podľa kolektívnej zmluvy. Celý transfer si vyžiadal veľké úsilie a podľa niektorých kecalov prebehol s úsmevom na tvári. Tak, tak, boli to úsmevy, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny člen akejkoľvek sekty, keď niekoho loví.

Akonáhle boli zamestnanci poddaní Genpactu, začali sa diať zmeny, ktoré boli známe už dopredu. Časť pracovných povinností prešla do Ostravy. Na to tam nabrali nové sily. Je dosť otázne aké boli výberové kritériá. Faktom je, že to neboli príliš veľkí experti v účtovníctve a financiách. Až na pár výnimiek. Hlavné bolo, že hovoria anglicky. Zbytok práce bol presunutý do Indie, aby si ich ľud mohol dovoliť o misku ryže denne viac.

Na obranu tohoto žraloka sa dá uviesť, že svojim zamestnancom ponúkol tri seriózne možnosti ako sa vyrovnať s nepriaznivou situáciou:

• pracovať v už spomínanej Ostrave
• pracovať u niektorého z ďalších klientov (v kraji sa mu ale nepodarilo uloviť žiadnu novú ovečku, takže táto možnosť padla hneď, ako bola vyslovená)
• aktívna pomoc pri hľadaní nového miesta

Tá tretia možnosť bola splnená na veľmi solídnej úrovni. Nemožno však povedať, že bola nejako účinná pre prcovníkov nad 45 rokov. Tých nezamestná skoro žiadna firma.

Potom som precitol a zistil, že to nebol sen. Bola to nočná mora, ktorá verne odrážala skutočnosť.

A štátny rozpočet je v pohode
V tejto súvislosti ma napadá ako je možné, že za súčasnej veľmi mizernej situácie na pracovnom trhu si štát nechá doslova kradnúť stovky pracovných miest?! Toto nie je jediný prípad, keď globalizácia zhoršuje veci. Štátny rozpočet taký grand, že radšej bude živiť zástupy nezamestnaných, než od nich brať daň z príjmu? Kúpna sila obyvateľstva musí zákonite poklesnúť. Akú asi bude mať odmenu Genpact od svojho štátu za to, že sa mu podarilo zase nejakým blbcom ukradnúť tak vzácne pracovné miesta?

Ďalia obeť
Firma Zentiva v Prahe. Táto firma patrí do skupiny francúzskej Sanofi. A práve v nej sa rozhodlo, že finančná práca celej skupiny prejde do rúk SSC (Shared Service Centre). Aj tam sa jedná o celkom slušný balík zamestnancov, ktorí pôjdu rovno na dlažbu. Práca sa presúva do Poľska. Skenovanie dokumentov sa presúva do špecializovanej firmy v Nemecku(!). Desivé a nepochopiteľné kroky. Ľudia nemohli pochopiť, že ich dodávatelia budú musieť svoje faktúry posielať do Nemecka. Častokrát bude poštovné vyššie, než suma na faktúre.

SSC a outsourcing (nie je to to isté) fungujú vďaka slepej viere zefektívnenia práce "postihnutých" firiem. Toto odmietam. Silne pochybujem, že Telefónica CZ mala na svojich dotknutých zamestnancov ročne náklady vyjadrené nemalou 8-miestnou sumou. Naviac, Indovia robia v účtovaní zásadné chyby - dajú preplatiť inkasnú faktúru, je im fuk ako zaradia DPH, reverse charge, nerozumejú čo je na faktúre napísané a účtujú podľa naučených šablón a pod.

Zastaviť, stáť!
V USA tento trend už konečne zastavili, keď zistili, že politika čistých nechtov neprospieva domácej ekonomike. Znamená to, že všetka "špinavá" práca sa presunie do rozvojových krajín a americký nadčlovek bude pracovať len v čistom prostredí. Postupom rokov sa začal dvíhať nápor na štátny rozpočet zvyšovaním počtu žiadostí o podporu v nezamestnanosti. A toto je jeden z dôležitých ukazovateľov pre investorov a ratingové firmy. Je celkom zaujímavé sledovať kalendár ekonomických udalostí v USA a EU a jeho vplyv na vývoj kapitálového trhu.
---

Letný čas

Od minulého víkendu v Európe okrem prebiehajúcej krízy únie zúri letný čas. Pre mňa osobne je takéto chápanie času prinajmenšom nepochopiteľné.

Letný čas - prečo?
Myšlienka seriózneho zavedenia letného času vznikla v r. 1907. Dôvodom bolo hospodárnejšie využívanie denného svetla. Američania doteraz používajú pre letný čas výraz daylight saving time - čas šetriaci denné svetlo.

Za tých viac, než 100 rokov sa však ozvala štatistika. A - div sa svete - nepotvrdila základný predpoklad používania letného času. Úspora energie je v letnom období nulová. Predĺženie SELČ do októbra je taktiež nezmyselné - úspory zo septembra sú pohltené stratami z októbra. Naviac počas SELČ dochádza k zvýšenej spotrebe pohonných hmôt, keďže sa jazdí do neskorších večerných hodín.

Argumenty
Letný čas bol teda zavedený, a je stále užívaný, kvôli energetickým úsporám. Ja osobne som odporca letného času. Jeden z dôvodov je ten, že časy od začiatku 20. storočia sa podstatne zmenili. Pôvodne sa malo ušetriť na svietení. Lenže vtedy sa používali žiarovky, ktoré premenili na svetlo sotva 5% elektriny. Dnes sa v Európskej únii postupne zakazuje predaj klasických wolfrámových žiaroviek. K dnešnému dňu je povolený predaj žiaroviek s príkonom max. 40 W. Preto sa prechádza k úspornejším zdrojom svetla - žiarivky a LED-ky. Tie posledne menované majú účinnosť približne 85%. Živý príklad: na osvetlenie obývačky používame SMD LED osvetlenie - máme ich namontovaných 8 ks. Každá má spotrebu 3,5 W, spolu 28 W. Na rovnaké osvetlenie klasickými žiarovkami by som potreboval príkon približne 500 W. Toto nepotrebuje komentár. Naviac LED-ky znášajú lepšie zapínanie a zhasínanie a životnosť majú mnohonásobne vyššiu.

Ďalší dôvod prečo mi letný čas pije krv, je ten, že čím viac energie sa teda ušetrí, tým je elektrina drahšia. Aký to má zmysel? Ušetríme síce životné prostredie, ale súčasne naplníme vrecká energetikom. Na mojom vrecku sa toto rozhodne neprejaví kladne.

Mám ešte jeden protiargument. Vstávam o 5:00. Niežeby som nemohol spať, ale proste to tak je. Pred odštartovaním letného času som o tejto hodine už svietiť nemusel také 2 týždne. Teraz už zase musím. Tomu hovorím energetická úspora!

Jediná pozitívna vec na letnom čase je tá, že si dvakrát do roka zopakujem nastavovanie tých hodín, čo ešte nie sú pripojené na niektorej z dátových sietí.

Zimný čas
Byť europoslancom, navrhol by som zaviesť aj zimný čas, ktorý by fungoval opačne. V zime by sa hodiny posunuli o 1 hodinu späť od stredoeurópskeho času. Čiže pracovná doba by začala napr. o 8:00 SEZČ, čo by bolo 9:00 SEČ. To už by bolo svetla dosť. Mimochodom SEZČ chvíľu skutočne existoval. Na prelome rokov 1946 - 1947 na území bývalého Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený vládnym nariadením č. 213/1946 Sb. Šokujúce je, že zákon č. 212/1946 Sb. doteraz nebol zrušený a teda umožňuje tento nezmysel zaviesť do praxe kedykoľvek.

Skratky
SEČ - stredoeurópsky čas (to je ten štandardný pásmový čas) = CET - Central European Time
SELČ - stredoeurópsky letný čas = CEST - Central European Summer Time
SEZČ - stredoeurópsky zimný čas
---

Prezidentské derby

V Čechách skončili prvé priame prezidentské voľby. Nebudem sa tu zaoberať či je výsledok taký alebo onaký, pretože každá debata - ako zisťujem - končí nezhodou. Naše národy sú už raz také - kvôli politike sa dokážu rozhádať aj rodinní príslušníci miesto toho, aby hľadali spoločného nepriateľa. Každý totiž prezentuje svoj pohľad na vec ako jediný správny a nie je schopný vypočuť si toho druhého. Takže prrr!

Dnes sa ešte raz vrátim k chápaniu percent, ktoré skresľuje výsledky.

Nejako to nesedí
Podľa Českého štatistického úradu skončil duel nasledovne:

Ing. Miloš Zeman	2 717 405 hlasov	54,80%
Karel Schwarzenberg	2 241 171 hlasov	45,19%
Spolu	4 958 576 hlasov
Rozdiel	476 234 hlasov

Zdroj: Český statistický úřad

K volebným urnám sa dostavila približne polovica obyvateľstva ČR, ktorého je aktuálne 10 513 209 hláv (pre zjednodušenie nebudem uvažovať o počte tých, čo už môžu voliť a tých, čo ešte nie).

Sledoval som aj povolebné komentáre. Nestačil som sa diviť, ako komentátori štátnych a komerčných televízií, ba aj samotní rivali, dávali zabrať triviálnej školskej matematike! Napriek rozdielnym politickým názorom sa všetci zhodli a ako jeden tvrdili, že rozdiel medzi počtom hlasov bol 10%.

Korunu celej štatistike nasadil redaktor televízie TA3, ktorý chcel byť svojimi vedomosťami krok pred ostatnými a tvrdil, že rozdiel bol približne 10%, čo je zhruba pol milióna hlasov. No, pravdu mal len na 50% a to s tým pol miliónom hlasov. Ak by 10% predstavovalo 500 000 hlasov, potom Schwarzenberg by získal 5 mil. hlasov a Zeman 5,5 mil. hlasov. Alebo Zeman 5 mil. a Schwarzenberg 4,5 mil.? Z výroku pána redaktora vznikla pekná motanica! Z tabuľky ale vidíme, že k urnám sa dostavila a platne hlasovala len necelá polovica obyvateľstva ČR, teda necelých 5 mil. ľudí.

Kde je teda chyba?
Pre lepšiu predstavivosť zoberiem za základ schwarzenbergove výsledky a budem ich porovnávať s víťazom. Chyba je práve v tých nešťastných percentách. Rozdiel nebol 10%, ale 21,3%. Výpočet je nad slnko jasnejší:

54,80 / 45,19 = 1,213 alebo
2 717 405 / 2 241 171 = 1,213

Jednoduchým výpočtom, ktorý zvládne každý mobil redaktora, ktorý ide práve na kameru, sa dostávame k správnemu výsledku: ak 21,3% predstavuje cca 476 234 hlasov, potom Schwarzenberg dostal približne toľko hlasov, ako ukazuje tabuľka a Zeman o 21,3% viac.

Nechápem, prečo redaktori, štátnici, štátni úradníci a pod. majú s tým takýto problém. Faktom ale zostáva, že to víťazstvo nebolo až tak tesné, ako nám sevírujú.
---

Žurnalista-matematik

Máme tu ďalšie matematické kreácie. Tentokrát vychádzajú z úst žurnalistov.

Matematika základnej školy
Od 1. januára 2013 sa v Česku zvýšila DPH. Základná sadzba z 20 na 21% a spodná zo 14 na 15%. Každá komerčná televízia tvrdí, že základná sazba sa zvýšila o 1%. Dosť ma nadnáša, keď počujem túto čudnú logiku. V škole by som za túto odpoveď schytal guľu. Žurnalista spred kamery za to dostane plat. Je teda táto nevedomosť zámerná?

Po vypočutí takto vyslovenej správy si pasívny divák uvedomí, že štát si zvýšil svoje príjmy z DPH o 1%. Ja tvrdím, že to je celých 5% a na spodnej sadzbe dokonca o 7,1%. Pri celkovej čiastke takmer 192 mld. korún vybranej na DPH v r. 2011 by si štátny rozpočet podľa novinárskej matematiky polepšil, ceteris paribus, o 1,92 mld. Kč. Môžem vás však uistiť, že tento rozdiel bude minimálne päťkrát väčší, teda aspoň 10 miliárd Kč.

Počítajme
Pre istotu vysvetlím moju kalkuláciu. Ku každej 100-korune platenej dodávateľovi si štát pripočíta 20 Kč. Od r. 2013 si pripočíta 21 Kč. Koľko percentný rozdiel to je?

21 : 20 = 1,05 t.j. 5%.

Štátny rozpočet dostane o 5% viac. Úplne rovnaká kalkulácia pri spodnej sadzbe nám ukáže rozdiel 7,1%. Takže žiadne 1%-né zvýšenie neexistuje. Je to blud. Pokiaľ chce novinár hovoriť o jednom percente, musí povedať, že "sadzba DPH sa zvyšuje o jeden percentuálny bod".

Dopad na spotrebiteľa
A aby som celú úvahu uviedol aj z pohľadu koncového spotrebiteľa, musím upozorniť, že konečné ceny sa rozhodne nezvyšujú o 5, resp. 7,1%. Jednoduchý príklad: keď sme v r. 2012 za tovar zaplatili 120 Kč, tento rok zaplatíme 121 Kč. Rozdiel je 0,83%. Pre spodnú sadzbu DPH to bude 0,88%. Myslíte si, že tento rozdiel obchodníci dodržia?
---

Einstein na ministerstve

Česko pred pár dňami zažilo sčítanie hlasov priamej voľby prezidenta. Počítali sa hlasy z petičných archov. Ako všade, aj tu bola pochopitelná chybovosť voličov. Je ale neuveriteľné akú chybu môže jeden hlúpy úradník spôsobiť.

O čo išlo?
Podľa zákona o priamej voľbe prezidenta č. 275/2012 Sb. (§25, ods. 5 a 6), sa zisťoval počet neplatných hlasov. Tie sa potom mali odpočítať od celkového počtu hlasov. Záver odstavca 6 zákona nie je napísaný veľmi jasne, ako počítať. Postupuje sa nasledovne: zoberie sa kontrolná vzorka 8500 občanov a zistí sa počet chybných hlasov. Ak je výsledok rovný alebo väčší ako 3%, zoberie sa ďašia kontrolná vzorka rovnakého rozsahu a spočítajú sa nesprávne údaje občanov a stanoví sa percento. Ak je tento výsledok zase rovný alebo väčší ako 3%, urobí sa nasledovná akcia (citujem priamo zákon): "...Ministerstvo vnitra...odečte od celkového počtu občanů podepsaných na petici počet občanů, který procentuálně odpovídá chybovosti v obou kontrolních vzorcích".

Vezmime si konkrétny príklad u kandidátky Jany Bobošíkovej, ktorú čudná matematika zamestnanca Ministerstva vnútra odsunula na vedľajšiu koľaj. Prvá kontrolná vzorka vykazovala chybovosť 8%, druhá 11%. Úradníka nenapadlo nič múdrejšie, než obidve percentá spočítať (19%) a tento výsledok odpočítať od cekového počtu občanov podpísaných na jej petičnom hárku. Podľa tohto postupu Ministersva vnútra ČR by pri chybovosti 50% a 60% vyšlo, že pri podpisovaní urobilo chybu viac občanov, než ich bolo na petičnom hárku! Pritom aj priemerný žiak základnej školy - do známky 3 z matematiky - by vedel, že musí najprv urobiť obyčajný aritmetický priemer z chybovosti (konkrétne 9,5%) a až potom toto číslo použiť pri konečnom počítaní neplatných podpisov.

Bližšie k tejto kauze nájdete na stránkach Českej televízie, prípadne v Parlamentných Listoch.

Priznám sa, že ma celkom mrazí, že takíto ajnštajni sedia na ministerstvách. Pritom šlo "iba o voľbu prezidenta". Čo ak vám takto od buka do buka budú počítať váš dôchodok?

Dovetok
Od zákonodarného orgánu je celkom veľkorysé, že nestanovil rôzne vľkosti kontrolných vzoriek. To by potom vyššie načrtnutý postup nebol úplne presný a musel by sa použiť trochu odlišný. Ale aj na ten sa dá prísť obyčajným sedliackym rozumom. Presne takým, po akom volal Karel Schwarzenberg zo svojich volebných plagátov.

Článok neslúži na pozitívnu ani negatívnu propagáciu žiadnej z tu spomenutých osôb, inštitúcií a činností.
---