2010-02-05

Pozitívne human resources

Tak ako takmer 10% občanov tejto krajiny, aj ja som bol nútený pozrieť sa na oddelenia human resources (HR) aj iných firiem, než tej svojej. Avšak s "najpozitívnejším" prístupom som sa stretol v spoločnosti dédvadé cézet s.r.o., Brno ("location" na konci tohto príspevku).


Teplo a útulne
Bol som pozvaný príjemným hlasom sekretárky. Pre istotu som sa dostavil o štvrťhodinu skôr. V čakacej, rokovacej a súčasne recepčnej miestnosti bolo teplo a útulne. Až tak teplo, že slečny recepčné miesto stiahnutia radiatorov mali radšej pootvorené okná. Letmým pohľadom som zistil, že na čakačke je 6 ďalších mužov. "Žeby ich stihli odbaviť za 15 minút? Fúha to budú fofry!" pomyslel som si a zaujal miesto s dotazníkom a erárnym perom v ruke. Bola to našťastie jedna A4-ka popísaná len z jednej strany; mal som to hneď. Žiadne zbytočné otázky na veľkosť topánok mojej babky.

Po vyplnení a odovzdaní dotazníka som sa mierne nudil a túlal sa očami po miestnosti. Pohľad mi padol na veľkú sklenenú misu na stole predomnou. Bola plná cukríkov - Hašlerky a Bonpari. Až ma zamrazilo. Bonpari mi vezmú reč a ja budem na pohovore mlčať ako zarezaný. To teda nie! Ponúkol som sa radšej Hašlerkou, aby som sa tu na to nevykašľal.

Po chvíľke čakania nás slečna recepčná v miestnosti preorganizovala: štyroch okravatovaných presunula k stolu, kde mali školenie, nás troch na stoličky pri vešiaku s kabátmi. "Výborne, zostali len dvaja predomnou!" svitla mi nádej, že tu nestrávim celé dopoludnie.


Komédia
Išlo to ako po masle. Prišiel si pre mňa uhladený pán s nejakými papiermi v ruke. Myslel som že môj životopis. Predstavil sa, ja tiež. Nazývajme ho pán El. Prešli sme dlhou chodbou, na konci ktorej boli dvere. Usadil ma do menej pohodlnej stoličky, než bola tá v čakárni. On sám sa usadil do svojej polstrovanej sesle akoby to povedal Hujer z inej českej komédie. Napravil si zlatú retiazku na ruke a nakrátko sa zahľadel do papierov. Zdvihol ku mne oči a začal sa tváriť veľmi pozitívne. Asi tak, ako mnoho súčasných managerov, ktorí sa o štvrtej popoludní zdravia bohémskym pozdravom "Dobré ráno". Potom mi položil otázku: "Jak vám můžu pomoci?"

Prekvapenie a následné pobavenie v mojej tvári musel zaregistrovať. Odpovedal som, že neviem. Následne som pripojil niekoľko viet o tom, že som odpovedal na ich inzerát ohľadne pracovného miesta. Ľady sa prelomili a začal voľný rozhovor. Medzi iným sa mi priznal, že on chodí do Banskej Bystrice. Netuším, čo tým myslel. Asi to, že ak naňho prehovorím hoci aj slovensky, nebude problém. Priznám sa, že súčasné jazykové zákony oboch týchto krajín dosť poškodzujú najmä mladú generáciu, ktorá si už navzájom nerozumie. Ale to je teraz vedľajšie.

Náplňou businessu tejto firmy je distribúcia a predaj produktov silných partnerov. V tomto prípade sa jednalo o predaj elektriny a plynu koncovým odberateľom. Mal v úmysle ma prijať na managerské miesto, aj keď ja som odpovedal na inzerát trochu iného znenia.

Osvetlil mi teda ako to s tou elektrinou je. Počúval som ho so záujmom. Obišiel ma a v skratke s fixkou v ruke na plechovom chartboarde vysvetlil ako to vo výrobe a predaji elektriny chodí. Zdôraznil, že tu nie sú žiadni priekupníci.

Rovnakou cestou okolo mňa sa vrátil do svojho kresla. Točil som sa za ním ako  František Koudelka, keď ho prijímali do autoservisu v úplne inej českej komédii.

Uznal som jeho argumenty a pripomenul, že na trhu tohto druhu poznám len firmu Eeika ako klient.  Na rozdiel odomňa ju pán El nepoznal. Musel som názov tohto konkurenta dvakrát zopakovať a raz vyhláskovať. Nasledovala otázka koľko majú zákazníkov. Otázka mi znela trochu smiešne. Odkiaľ to mám vedieť? Nezaujímam sa, koľko klientov má ten, ktorému platím na ďalších poplatkoch skoro raz toľko, než spotrebujem elektriny. Som jedným z nich a bodka. Žiadne iné východisko nie je.

Napriek niektorým nejasnostiam v rozhovore sme sa dopracovali k zaujímavému riešeniu. Pridelí mi iného managera, pod ktorým si to deň vyskúšam, aby som sa zaučil. Fúha, hodne krátky čas! Ale doba je už taká. Nasledovala otázka možného nástupu. V dotazníku som uviedol "ihneď". Pán El túto informáciu vzal doslovne a odmietol sa so mnou ďalej baviť, pokiaľ to nebude hneď zajtra ráno. S takýmto prístupom som sa ešte nestretol. Slovo "ihneď" väčšinou znamená buď "od pondelka" alebo "od prvého", prípadne "od pätnásteho" dňa v mesiaci. Od zajtra mi to jednoducho nevyhovovalo. Keď videl, že ma nezvesí z klinca a teda, že sa nedohodneme na jeho termíne, urobil perom cez papiere, čo mal pred sebou jedno veľké X a začal mať prostoduché poznámky na moju osobu a pracovnú prax, pričom vždy zdôraznil, že "nic proti Vám". O inom termíne, ktorý by vyhovoval aj mne, nebol ochotný jednať.

Tento pán, pán El, ma nepresvedčil ani jednou svojou vetou, že čítal môj životopis. Skôr naopak. Kládol mi otázky, na ktoré by v životopise našiel odpoveď. A vôbec sa nejednalo o zdvojené dotazovanie, keď je účelné pýtať sa na známe skutočnosti. Na to čas nebol.

Na záver sme sa na seba usmiali, zaželali pekný deň. A ja som si v duchu tiež urobil jedno veľké X. Aj ako zákazník.
--
Keywords: nezamestnanosť nezaměstnanost d2d manager management menežer menežment elektřina zamestnávateľ zaměstnavatel prijímací přijímací pohovor