Fotograf - terorista

Každému sa už určite stalo, že do mailu alebo cez nejakú službu webových albumov - Picasa, Rajče, Jalbum... - dostal album fotografií od známeho. Už sa tešíte, ako sa budete dobre baviť na tých ksichtíkoch, čo ľudia do objektívu robia. Uvidíte tam známe tváre a prípadne napíšete krátky komentár k fotke.


Cez kopirák
Kliknete na náhľad obrázku, klikáte ďalej a ďalej. Stále to isté - objímajúce sa postavy okolo ramien, rovnaké úsmevy, deti idúce po cestičke, deti stále idúce po cestičke, deti na cestičke pri strome a tak dokola. Po chvíli vás to asi prestane baviť. Fotky akoby ich jedna mater mala. Respektíve akoby fotograf mal zapnuté sériové snímanie. Mimochodom, to sériové snímanie je dobrá vec v prípade rýchlej akcie (napr. skok do vody), kde sa pohyb rozfázuje a uverejní sa celá séria alebo len jeden najlepší obrázok.

Ruku na srdce - kto z amatérskych fotografov vlastniacich kompakt za 100 € s 10-megapixlovým snímačom vie zapnúť sériové snímanie? Stavím sa, že ani netušia, že takú funkciu ich foťák má. A ak by aj tušili, zaplnia pamäťovú kartu za chvíľku.


Amnesty International
Vráťme sa ale k spomínaným nedostatkom fotoalbumov. Nejedná sa však len o albumy z internetu. Veľmi nudná situácia nastane aj pri návšteve známych. Usadia vás do sedačky a do domáceho kina zasunú DVD. Že vám ukážu ako sa mali na dovolenke v Tunise. Červené telá od slnka - mamina a ratolesť. Ďalší obrázok ukazuje tú istú maminu s ratolesťou na tej istej pláži v pozadí s palmou o 5 sekúnd neskôr. Potom prídu na rad zábery detí ako sa hrajú vo vode aspoň v troch-štyroch exeplároch. To aby ste ich mohli chváliť aké sú šikovné a ako už vedia plávať. Sem-tam prebleskne záber šíreho mora s ocinom v diaľke maličkým ako mravec, takže ani neviete, že sa jedná o ocina. Bližšie vysvetlenie vám ochotne podá premietač. Horizont je samozrejme naklonený a zdá sa vám, že voda sa už-už vyleje z obrazovky. Po asi hodine sledovania týchto obrázkov a neustále vynucovaných komentárov typu "jééj to je nádhera" sa zmôžete už len na dementný úsmev alebo pokyvkujete hlavou ako ten plastový pes na zadnom okne auta. Nikto už nesleduje čo je na obrazovke LCD televízora s dvojmetrovou uhlopriečkou. Evidentne sa nudíte a stále častejšie sa naťahujete po pohári s občerstvením aby sa vám až tak veľmi nezatvárali oči. Tí otrlejší nenápadne zdriemnu.

Nechcem tu kritizovať kompozičné chyby amatérskych fotografov. Je to celá veda a pre dokumentárnu fotografiu, akou uvedené fotoalbumy väčšinou sú, stačia aj nulové znalosti. Dokonca niektoré "prešľapy" sú celkom milé. Také odrezané nohy alebo hlava alebo oboje naraz môžu pobaviť publikum, či byť inšpiratívne aj pre profíkov. Ide tu o to, že fotografi-amatéri nehodnotia svoje zábery. Uverejnia celú pamäťovú kartu a basta. Fotografie potom nemajú skoro žiadnu vypovedaciu schopnosť a nezobrazujú genius loci (ducha miesta, kde foto vzniklo). Album nemá takmer žiadnu vypovedaciu schopnosť a fotografie sa kľudne môžu vymeniť s inými, podobne zameranými a nikto si to ani nevšimne. Takéto súbory obrázkov mi pripomínajú hru typu "nájdi 5 rozdielov". Autor situáciu ešte zdramatizuje tým, že na net vysotí fotky v plnom rozlíšení, keď súbor má aspoň 3,5 megabajtu. Ich načítavanie býva pomalé a musíme čakať príliš dlho, aby sme zistili, že obrázok sa veľmi podobá tomu predchádzajúcemu. Ďalšia chuťovka je, keď sa fotograf neobťažuje obrázok otočiť pri snímaní na výšku. Takéto prípady slúžia na terorizovanie diváka a dokonale ho znechutia. Sledovanie albumov s uvedenými neduhmi dlhšie ako 30 minút Amnesty International určite klasifikuje ako formu psychického mučenia.


Zážitok ako má byť
Videli ste už uverejnené súbory fotografií kvalitných fotografov alebo profesionálov, aby tam mali takéto série bez zmyslu? Pozrite sa napríklad na tento album. Autor tiež fotil ľudí. Aj tu sa vyskytnú nejaké chybičky, no nie v takom množstve. Prípadne sa nechajte inšpirovať fotografiami Jana Šibíka. V jednom albume nenájdete 250 nudných fotografií. Všetky majú šťavu. A poriadnu! Tých záberov aj on nacvakal stokrát viac, ale ponúkol vám len to najlepšie.

Ilustračné obrázky som vybral z verejných albumov Picasa Web Albums a neslúžia na kritiku konkrétnej osoby. Chcel som len poukázať na všeobecné chyby, ktoré robíme všetci - neobzrieme sa za seba. A to by sme mali robiť nielen po fotení, ale aj po použití WC.
---

Milka, či mýlka

Že je krava fialová, to vedia už aj malé deti. Niekedy ju dokonca hľadajú na stráni. Kapela Kabát o tom dokonca spieva, takže asi vie svoje. Pravdou však zostáva, že pri pohľade na takúto kravku sa mi zbiehajú sliny a hneď by som si odlomil kus čokolády. Nemusí byť zrovna s celými lieskovcami. Aj taká obyčajná, bez výplne je výborná. Zámer marketingového oddelenia výrobcu vyšiel úplne dokonale - spojiť si niečo nereálne s niečím reálnym a hlavne chutným. Takže stačí len pozrieť na obrázok a máte chuť zbehnúť do obchodu po jednu-dve tabuľky.


Kto je tu krava?!
Už pár mesiacov beží v telke reklamný šot na túto čokoládu, kde zasnená pani sedí na lúke, drží v ruke čokoládu a na trávniku miesto svojho psa vidí teliatko. Potom sa to zmení na domácu pôdu. Dej je jednoduchý. Až na jednu drobnosť, ktorá mi miesto slín spenila žlč. Pozrite sa na obrázok hore (zdroj YouTube) a povedzte mi, čo je na ňom zvláštne. Kto si povie, že všetko je ok, nie je skúsený lámač čokolády. Podarilo sa vám už niekedy ju takto odlomiť? Do pravého uhla? Mne teda nie. Kreatívni pracovníci reklamnej agentúry, ktorá toto vypustila do sveta, majú možno iný názor. Alebo chceli napodobniť psychologický trik dnes už zakázanej reklamy na cigarety, keď z krabičky vykúkali marlborky pekne povytiahnuté, z ktorých sa jedna vyslovene núkala. Stačilo len siahnuť a máš ju! Žiadne trápne rozbaľovanie a vyklepávanie.

No, mám sa ešte čo učiť aj v mojom veku. Bežím si kúpiť jednu - alebo radšej dve - tabule Milky a idem pilne trénovať. Ak sa mi to podarí, podám vám malú inštrukciu ako na to.

Aj stroje sú len ľudia

Kúpil som si elektrický prietokový ohrievač. Ako každý výrobok, aj tento bol sprevádzaný príslušnou dokumentáciou. Okrem iného, obsahovala niekoľko upozornení, ktoré je záhodno si preštudovať. Hlavne, keď sa jedná o spojenie elektriny s vodou. To môže byť nebezpečná kombinácia a tak body, kde je niečo zakázané treba mať na pamäti.

Najviac ma upútal posledný bod č. 14. Klik na obrázok a môžete si ho tiež prečítať. Ja som to urobil niekoľkokrát a stále nechápem. Čo ten stroj má spoločné s nechráneným pohlavným stykom v jeho blízkosti? Snáď to môže mať spojitosť so všeobecne známou fyzikálnou vlastnosťou gumy, ktorá je dobrý izolant. Len neviem, či aj tej natretej silikónom. Ďalej som veľmi kladne ohodnotil, že výrobca myslel na zákaz pedofílie. To by ich produkt mohlo veľmi rozrušiť a bolo by po teplej vode.


Odporúčanie
Nesúložte so strojmi pod napätím. Ak si to ale neviete odoprieť, majte po ruke ochranné prostriedky: gumené rukavice, prezervatív a zváračské okuliare.

Keywords: elektrický průtokový ohřívač vody guma prezervativ pohlavní styk nezletilí

Einstein a charita

Občas zablúdim na stránky českého úradu práce. V súčasnosti to je dosť navštevovaná stránka. Ani nie preto, že by sa tam dali stiahnuť dobré videá, kreky, či nejaké to xxx bez zavírenia počítača, ale ľuďom ide v poslednej dobe fakt o hubu. Nájdení nádejní zamestnávatelia sú si toho vedomí a vedome túto situáciu zneužívajú.

O čo ide?
Toť nedávno sa na portáli Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR objavil zábavný inzerát (po kliknutí bude obrázok čitateľný). On ani nie je tak zábavný ako urážajúci. Link na inzerát (už možno nebude aktuálny, ale obrázok z neho zostal).


Nejaká prd firmička Jakub, s.r.o. zháňa fakturanta / pokladníka. Nič nezvyčajné. Ďalej sa však dočítame, že tento panáčik by mal mať aspoň 20 (!!!) rokov praxe. Existuje snáď nejaký lúzer, ktorý 20 rokov len faktúruje a faktúruje? Leda tak v komédii divadla Járy Cimrmana (vy trošičku skôr narodení viete, o koho ide). Zlatý klinec ešte len príde. A to v podobe mzdy za túto zvlášť zodpovednú prácu. Celých 14 000 Kč brutto!


Džob? Nie, ŽOB!
Keď sa bližšie pozrieme na inzerenta, začnú mať veci jasnejšie obrysy. Jedná sa o džob vo firme, ktorú vlastní Žob. Teda Židovská obec Brno. Sídli takmer v samom srdci Brna. Keď si vezmeme lupu v podobe Ares (Administrativní registr ekonomických subjektů - obchodný register a ďalšie info), zistíme o firme Jakub, s.r.o. zaujímavé veci (link). Vôbec sa nejedná o nejakú firmu typu "one man show". Zázemie viac, než dobré.

Je šokujúce, že ŽOB sa takto škaredo a pohŕdavo správa voči uchádzačom o zamestnaie. Je to sarkastický výsmech zneužívajúci prebytok pracovných síl v čase hospodárskej krízy!


Dovetok
Že sa nejedná o preklep, či omyl pri zadávaní inzerátu, sme si overili osobne. Škoda len, že pán Jindřich Bauer do inzerátu nepridal zopár dobrých židovských anekdot. Asi nepoznal žiadnu lepšiu, než tú, čo sám uverejnil.


Predsa len jedna
Starý obchodník Taussig umírá. Celá rodina postává kolem jeho lože a umírající sípavě povídá: "Sáro, ženo moje, jsi tu?"
"Jistě, Mojše, to víš, že jsem."
"A Arnošt, můj prvorozený syn, je tu taky?"
"Ano, tatjinku, jsem tady."
"A Icik, můj mladší syn, taky?"
"Ano, tatjinku, jsme tu všichni."
"A KDO JE VE KŠEFTĚ?!"

Česko Slovenská Prúserstar

Táto spevácka reality show sa teší obľube divákov a súťažiacich už nejaké to leto. Nemôžem povedať, že by som si kvôli nej lámal nohy, ale občas ju pozriem. Je to celkom zábava. Niektorí súťažiaci sa tam len predvádzajú a niektorí to berú vážne a seriózne sa pripravia.


Zabudol vôl, že teľaťom bol
Serióznosť sa asi vyžaduje aj od poroty. Ale na castingoch v Prahe, Brne, Bratislave a Košiciach o tom nemôže byť reč. Až na výnimky. Toľko primitivizmu a vulgarizmov zo strany poroty tu ešte asi nebolo.

Taký Pavol Habera. Umelec-profík. To sa musí nechať. Ale to, čo mu niekedy výjde z úst je úplný hnoj. Robí si napr. nechutné vtipy z exteriéru niektorých súťažiacich. Povedal by som, že by mal hodnotiť výkon na pódiu a nie to, ako vyzerajú. Celá porota sa dobre bavila na jednej súťažiacej. Na tom by nebolo nič zlé, keby tie srandičky neboli nasmerované na jej prílišnú nadváhu. Ako môže pán umelec vedieť, či jej výzor nie je spôsobený chorobou (metabolizmus, štítna žľaza...) alebo niektorými liekmi?! Žeby mal za sebou niekoľko semestrov na medicíne a vedel to odhadnúť? Alebo už zabudol ako on vyzeral, keď začínal? Pozrite si klipy na You Tube a uvidíte napríklad tie metrové medzery medzi zubami. Ako by asi on dopadol, keby v čase jeho speváckych začiatkov existoval takto mravne uvoľnený casting? Žiadne vylepšenie vzhľadu nie je zadarmo a pán umelec si ho môže dovoliť bez problému. Alebo možno zneisťovanie súťažiacich majú v zmluve?

Tiež ma "namíchlo", keď srandoval z iného súťažiaceho, ktorého vzhľad nebol práve reprezentatívny. Položil mu otázku, či už mal nejakú babu a pohlavný styk. Pritom to podal tak, že by si zaslúžil ranu. Čo ho je do toho?! Jeho sa tiež nikto nepýta, či v sprche okrem sprchovania robí aj niečo iné.


Pofajčíme?
Ďalšia vec na Haberu. Znázorňovanie orálneho pohlavného styku u ďalšej súťažiacej. Ten má fakt dosť! Nechutné prasa! Alebo mal na ňu chuť? No, v tejto branži asi nič výnimočné a chcel ju na to pripraviť...

Pán Habera s ďalšími členmi poroty sa nedávno blysol aj ako jazykovedec a znalec angličtiny. Modifikácia mena Puskajler (ktorý mimochodom predviedol pekný a uvoľnený výkon) na anglickú verziu ich doviedla k absurdnému výrazu "pussy killer" a okamžitému jednoslovnému prekladu do slovenčiny / češtiny na "pi*ovrah". Celá porota pod taktovkou pána Haberu sa výborne bavila nad vlastným jazykovým okienkom. Až mi z nich bolo na grc! Odhliadnuc aj od toho, že slovenčina pre anglický výraz "pussy" pozná aj iný, slušnejší preklad.

Takto by sa dalo pokračovať ďalej. Ale aby som nezabudol na Martu Jandovú. Mňa, a určite nielen mňa, teda vôbec nezaujíma kedy ovuluje alebo kedy má menštruáciu. To nech si nechá pre svojho nejakého priateľa. Alebo to mala byť výzva a je jedno komu, keďže je voľná? Ďalší nechutný člen Teamu, pardon, teamu.


Koník
Ešteže tu máme ďalších dvoch, ktorí celkové renomé poroty mierne vylepšia. Ondřej Hejma a Dara Rolins. Vedia zhodnotiť, kde sú hranice slušnosti. Asi sa nepotrebujú zviditeľňovať zvlášť nechutným spôsobom ako ich kolegovia. Pochybujem ale, že si toľko spomínaní umelci takto rozšíria poslucháčsku obec. Skôr naopak. Na ich vtipoch sa nebavia už ani puberťáci, leda tak diváci s IQ húpacieho koníka.

Keywords: Česko Slovenská Superstar

Gaštanové pyré

Gaštanové pyré mám rád. Teda, už len pomyslenie na jeho chuť mi tvorí sliny ako pavlovskému hafanovi. V cukrárňach sa kedysi predávali plastové misky naplnené sľahačkou a na tom gaštanovým pyré v tvare dlhých tenkých nití. Alebo gaštanové jazýčky v čokoláde a ešte zopár ďalších lahôdok. Toto jedlo si skutočne zaslúži názov lahôdka. Lahodí jazyku i duši.

Nejako som si nikdy neuvedomoval, kde sa gaštanové pyré vyrába a až kam sa (ne)distribuuje. Teraz to už viem. Vyrábalo sa v maďarskom Ostrihome (teraz je tam už len hlavný distribútor, dúfam, že sa nedováža z Číny) a dostanete ho na Slovensku. V Čechách ho určite nehľadajte! A tu je problém. Opäť sa mi nechce veriť - tak, ako v prípade tresky (viď skorší príspevok) - že české cukrárne nikdy nepredávali túto mňamku. Česká časť mojej rodiny takúto chuť nikdy nepoznala. Desivé! Teda až do môjho príchodu :-).

Dali sme pyré ochutnať hlavne deckám. Správy od stola zneli: "do nich to teda vjelo!". No to verím! A pritom je to tak jednoduché: 250-gramovú kocku rozdelíte do dvoch misiek (menšie porcie sa opravdu neoplatia podávať), trochu potlačíte vidličkou, nech to má nejaký tvar a bohato nazdobíte šľahačkou. Hotovo. Nič viac nie je nutné. Samozrejme hovorím o rozmrazenom pyré.

Priznám sa, česká gastronómia ma zatiaľ ničím nešokovala. Avšak Slovensko ešte stále má čo ponúknuť našim "bratom". Aj keď obe krajiny majú dosť pochybné jazykové zákony, ktoré ľudí od seba stále viac vzďaľujú, kuchyňa a dobré jedlo ich zase môžu o kúsok priblížiť.

Keywords: kaštanové pyré, gesztenye puré, šlehačka

Reklama skutočne trefná!

Neodpustím si ešte jednu reklamu. Tentokrát je to už len na pobavenie. Bola objavená na stránke s mučiacimi nástrojmi stredoveku.

Okrem iných všakovakých vynálezov na tvorbu bolesti sú tam uvádzané aj stoličky a rôzne iné časti nábytku. A za týmto článkom, vtipálek Seznam, šupol reklamu ako je na obrázku (klik a otvorí sa čitateľný v novom okne):

Cynická reklama?

Od začiatku sledujem osudy francúzskeho Airbusu. Zrútil sa do Atlantiku medzi Brazíliou a západným pobrežím Afriky, 640 km severovýchodne od ostrova Fernando de Noronha. Destinácia: Paríž. Nedávno začali záchranári ťahať z mora trosky lietadla a mŕtve telá cestujúcich. Musela to byť desivá smrť. Zatiaľ sa nevie ako k nešťastiu došlo.

Isté je, že 228 obetí po sebe zanechalo stovky nešťastných ľudí, ktorí sa s odchodom svojich blízkych musia vyrovnať. Najhoršie pre pozostalých je, pokiaľ sa telo vôbec nenájde.


Reklama - cynik
Ale nechcel som o tom. Včera na novinky.cz sa objavila správa o vylovení prvého významného kusu lietadla, ktorý by mohol veľa vypovedať o príčine havárie. Čítanie pre mnohé slabšie nátury prinajmenšom nepríjemné. Naviac, pokiaľ používajú lietadlo na vlastný presun z miesta na miesto. Aké nás ale čakalo prekvapenie na záver článku?! Priznám sa, trochu ma zamrazilo.

Za článkom je zaradená "všemocná" reklama z kuchyne portálu Seznam.cz. Pretože sa jedná o kontextovú dynamickú reklamu, musel som urobiť hard-copy obrazovky. Nestačí uverejniť len link. Keď si naň kliknete, tá reklama tam za pár hodín už nebude a na jej miesto pribudne nejaká iná. Takže prečítajte si článok o nešťastníkoch z airbusu a potom porovnajte s nasledujúcim obrázkom z 9.6.2009 16:49 - všimnite si reklamu v pravom dolnom rohu.

Smiešne? No, možno niekomu áno. Náhoda? Asi áno. Reklama je potrebná. Avšak sama o sebe brutálna ani cynická nie je. Túto vlastnosť jej pridávajú ľudia.

Viem, že tieto reklamy sa generujú automaticky podľa obsahu článku. Ale to sa nedá nejako obmedziť, aby nevznikali takéto kopance?? Tam už je asi potrebný ľudský faktor. Stroju je úplne fuk, čo sa kde uverejní a ako to znie v kontexte. Alebo majitelia si obsah svojich stránok nekontrolujú? A možno si ho kontrolujú až príliš úzkostlivo a držia sa hesla "taký je život, business ide ďalej". Asi tá posledná možnosť je správna. Až do momentu, keď sa to bude týkať ich samých...

Keywords: reklama cynik brutálna brutální Airbus A330 Air France letecké nešťastie neštěstí havária havárie Atlantický oceán Seznam.cz Novinky.cz StudenAgency.cz trosky lietadla letadla

Bidlo

Dalibor si kúpil byt. No, výraz "kúpil" nie je zrovna úplne presný. Je v procese jeho kupovania. Je to byt zbrusu nový a Dalík sa naňho teší. Teší sa naňho aj Petra, Dalíkova priateľka. Už sa nemôžu dočkať, kedy si prevezmú kľúče a budú sa môcť nasťahovať. Tomu však predchádza množstvo práce so zariadením bytu. To si vychutná každý sám.


My sme zabudli, vy plaťte!
Developerom tohto projektu je firma ABD Group a.s. Nasľubovala byty za výborné ceny. Tie sa rozpredali dosť rýchlo. Asi ako čerstvé rožky. Našťastie neostalo len pri sľuboch, ceny zostali dodržané. Ako-tak. Developer k ponuke však zabudol dodať, že sa jedná o ceny za holé steny. Doslova ide o holé steny, aj keď v cene štandardnej ponuky sú obklady. Ale nie ich pokládka.

Totiž, keď Dalibor s Petrou objednali nadštandardy, bola im dodatočne pripočítaná práca. Ľudia z toho boli rozčarovaní a hlavne napálení. ABD z ošemetnej situácie vykorčulovalo úplne typicky - chybu zvalilo na svojho pracovníka, ktorý tam už ale nepracuje. Vraj to zabudol nakalkulovať. Fajn, keď projektant zabudne nakresliť strechu, dokalkuluje sa neskôr. Takisto sa môže zabudnúť na spojenie záchodu s kanalizáciou, prípadne na okno v obývačke. Všetko opravíme, ale vy plaťte, moji milí poddaní! Predstavitelia ABD mali toľko drzosti, že na petrinu otázku ako sú chránení platiaci klienti pri pochybení ABD Group, odpovedali, že zmluvu robili oni a nebudú si predsa na seba šiť tresty pri pochybení. Šokujúce!


Obhliadka - otvorené oči a potom ústa
Po mnohých zbytočných obhliadakach, ako pokračuje výstavba ich bytu, si Dalibor a Petra konečne dohodli obhliadku, ktorá už mala byť predfinálová. Pravdou je, že interiér bol konečne hotový, podlahy osadené, dvere tiež, obklady položené. Všetko vonia novotou. Dalík je spokojný.

Až do momentu, keď obaja otvoria oči lepšie a začnú si všímať detaily práce robotníkov. Najprv sa im otvoria ústa a potom zamračia tváre. Výrazy pripomínajú nahnevaného a rozčarovaného človeka. Tu sú odštiepené dvere, tam odretá zárubňa, hentam odlomený kúsok parapetu, či zadŕhajúce okno. Dokonca v kuchyni vidí Petra pod omietkou hadicu nejakého mimozemšťana. Keď elektrikár hľadal zaomietkovaný vývod svojich káblov, búchal kladivom do steny na predpokladanom mieste. Bol samozrejme vedľa. Avšak drobné jamky po úderoch už v stene zostali. Všetko pekne nafotila, Dalibor zatiaľ dohliadal na truhlára, ktorý si meral interér na skrine.

Pri odchode ešte obhliadnutie. Kolená sa podlomili obidvom a zalial studený pot. V klientských zmenách si mladý pár objednal otváranie kúpeľňových dverí do predsiene, aby zväčšil priestor v kúpeľni. Samozrejme, dvere sú osadené presne opačne! Robošom pritom vôbec nevadilo, že kúpeľňová podlaha vykúkala spod zavretých dverí do predsiene. Našťastie stavbyvedúci je chápajúci muž a vyšiel nám v ústrety. Zapísal si túto hrubú závadu a dá ju opraviť.


Šmatlavé oči
Detailný pohľad na obloženie vane Dalibora s Petrou vyviedol z miery. Malé obdĺžničky sú kladené horizontálne a nie vertikálne. Obkladač asi mal pootočený nákres alebo mal dojem, že ak je voda tak blízko, musí byť všetko vodorovné.

S týmto zistením už dvojica začala mať hlbšie vrásky na čele. Keď to budeme chcieť opraviť, všetko tu rozrúbu a poškodia niečo iné. Čo s tým?? Riešenie zatiaľ nemajú.


Tak je to v projekte
Konečne, po hrubom náčrte peripetií, sa dostávame k pointe tohto príspevku.

Balkón.

Na ňom sa snáď nedá tak veľa pokaziť. Možno nejaké drobnosti. ABD Group so svojou šetrnosťou však zašlo priďaleko. Balkón sa skladá podľa slov vedúceho stavby z nasledovných vrstiev:

1. betónová doska
2. gumená rohož s výstupkami
3. betónové dlaždice.

Dlaždice sa do exteriéru celkom hodia. Sú drsné a nie je predpoklad, že by v mraze praskali. Dalibor a Petra sú spokojní. Problém je však inde. Sú položené na tej gumenej rohoži. Niektoré sú mierne utopené, takže o rovnosti podlahy "jak keď vystrelí" sa tu nedá vôbec hovoriť. Alebo dá sa len hovoriť, zatiaľčo "skutek utek". Keď si na balkóne dali menšiu prechádzku, dlaždice pod nohami pérovali a uhýbali. Zásluhou flexibilného podložia a toho, že dlaždice nie sú vyšpárované!!! Petra sa dokonca cítila ohrozená, keď sa priblížila k okraju balkóna. Stále mala pocit, že z neho vypadne aj s krajnou dlaždicou. Nevypadla. Zábradlie ju zachytilo. Nevedia si však predstaviť, že tam budú mať nábytok, kde si postavia kávu. Tá sa im vyleje.

A čo na to stavbyvedúci? Len pokrčil plecami, osobne sa od takého šlendriánskeho riešenia dištancoval a uistil našich hrdinov, že tak je to v projekte. Ovšem, ABD Group muselo počítať s alternatívou, že toto sa veru klientom páčiť nebude. Asi preto pri predaji bytov o tomto originálnom riešení taktne mlčalo.


Záver
Záver asi tak ľahko nepríde. Vždy je čo vylepšovať a hlavne opravovať po samozvaných odborníkoch. Alebo sú to vlci v koži baránka?

Keywords: ABD Group developer stavba zamlčať zamlčet byt balkon pravda lož lež chyba pochybenie pochybení klient zákazník staviteľ stavitel stavbyvedoucí

Testovací okruh

Hojne využívam české diaľnice. Hlavne v okolí Brna. Veľmi pozitívne sa to prejavuje na spotrebe PHM. Mnohokrát mám zjazdenú diaľnicu D1 Brno - Vyškov. Má riadne zaťažený povrch a premelú sa tade tisíce áut denne. Síce neviem, v ktorom roku bola postavená a priznám sa, že ma to ani nezaujíma. Je však jasné, že bola dokončená pred rokom 1989. Ono, veľká porcia súčasných diaľnic bola postavená v bývalom Československu a bez úprav a opráv funguje dodnes.


Otestuj si tlmiče
Vrátim sa na našu cestičku medzi Brnom a Vyškovom. Je tak neuveriteľne hrbolatá, až mám pocit, že buď stratím koleso alebo mi už-už odídu tlmiče. Táto cesta predsa nemôže mať tak honosný názov "diaľnica"! Dokonca ani názov "cesta pre motorové vozidlá" by som jej nedal. Preto som si ju súkromne nazval "hitlerova polňačka". Určite bola postavená ešte za okupácie počas druhej svetovej vojny. Na vtedajšiu dobu a materiály je to celkom dobrý výkon. Nakoniec, pod obrnené transportéry a tanky takýto povrch bohate stačil.

Cítim sa tu vždy ako na tobogáne, horskej dráhe, resp. na testovacom okruhu terénnych vozidiel. Namojdušu nepreháňam! Spoje medzi jednotlivými betónovými blokmi vôbec nelícujú a miestami sa líšia aj pár centimetrov v horizontálnej línii. Betón je popraskaný a pozalievaný smolou. Auto sa na takom povrchu chová ako na húpačke a podvozok nesmierne trpí. Keď budem uvažovať o kúpe nového auta zvážim možnosť off-roadu.

So zlým povrchom diaľnic sa však môžete stretnúť aj inde na Morave. Po prechode hraničnej čiary zo Slovenska do Česka sa rýchlo priblížite k odbočke na Břeclav. Za volantom sa ešte stále usmievate, ako tá cesta príjemne ubieha. Ale tu sa paráda končí. Buch-buch-buch...! Vitajte na moravskej diaľnici. Pokiaľ nemáte aktivovaný tempomat, rýchlosť podvedome znížite. Všimnite si to. Možno budete musieť pridať hlasitosť na rádiu. Inak ho pokojne môžete - až na zopár hladkých úsekov - vypnúť.

Nepochopím, prečo s tým ŘSD ČR (Ředitelství silnic a dálnic), resp. ministerstvo dopravy niečo nerobí. Do určitej miery sa hrbolatý povrch diaľnice dá akceptovať. Ale toto je už trochu moc!


Inde ok
Na druhej strane však musím pochváliť cestárov, že svoju prácu - hlavne v Brne - vykonávajú dobre. Samozrejme, hrbolaté cesty sú aj tu, ale mnohé úseky sú fakt kvalitné. Môžem zodpovedne prehlásiť, že v priemere má Brno lepšie cesty, než Bratislava. A to mám - vďaka svojmu hobby - Brno a široké okolie zjazdené dosť.

Pupok
Keď sa pozriete na mapu, časť diaľnice na Vyškov, hneď za Brnom, vyzerá ako pupok. Pri výstavbe bola z nejasných príčin presmerovaná až k obci Podolí. Prečo a začo a načo - to už sa asi nikto nedozvie. Akurát sa tam preinvestovalo viac peňazí. Detailnejšie si môžete prečítať v miestnom sravodajcovi spred pár rokov tu: Podoli. Je to pdf dokument, str. 29, článok "Dálnice u Podolí".

Keywords: diaľnica dálnice hrb hrbol nerovnosť nerovnost diera díra povrch vozovka krajnica krajnice cesta auto cesta silnice

Na zdravie!

Každé ráno pijem. Samozrejme čistú vodu. A bez bubliniek. Osem deci vody nalačno a som spokojný. Dôvod, prečo to robím, nie je dôležitý. Len hádam prezradím, že sa tejto disciplíne venujem už pár rokov a neškodí mi. Do pohára si pridám aj citrónovú šťavu, aby voda nemala takú prachobyčajnú chuť.


Vápno
Zvyknutý som bol si vodu večer natočiť do džbánu. Cez noc si oddýchne a zbaví sa chlóru. Lenže teraz žijem v oblasti, kde z vodovodu si môžem natočiť akurát tak tečúci vápnik. Voda je tu poriadne tvrdá a má nezvyklú chuť. Ba až divnú, na ktorú si nejako - ani po viac, než trištvrte roku - nemôžem zvyknúť.


Informácie ako samozrejmosť
Preto si teraz vody kupujem. Balené. Majú všakovakú chuť a zloženie. Postupom času a s pribúdajúcimi litrami na konte sa mi začala zapĺňať aj moja tabuľka, kde si sledujem obsahy minerálov, stopových prvkov a ďalších vecí uvádzaných na etiketách. Tieto údaje už beriem ako samozrejmosť a sú uvádzané aj na tých najlacnejších druhoch.


Natočeno v ČR
Nedávno som však objavil jeden druh, kde sa neuvádza v podstate nič. Predáva ju reťazec INTERSPAR vrámci svojich obchodných aktivít nazvaných "S Budget" na stláčanie cien na minimum (mimochodom, aktivita je to veľmi príjemná). Z etikety sa dozviete, že pijete pitnú vodu, ktorá je neperlivá a je tam naliatych 1,5 litra. A to celé ešte v angličtine. Nuž dobre, základné informácie tu nechýbajú, aj keď to, že sa jedná o pitnú vodu, je snáď jasné. Etiketa potom pokračuje ešte povinnými údajmi o zložení, spotrebe a skladovaní. Obsah fľaše je balený v dusíku ako ochrannej atmosfére. Obal mám dať do zberu. Po mineráloch a stopových prvkoch ani stopy. Žiadne info odkiaľ voda pochádza, ani kto ju vyrobil. Nič. Trochu ma naštve výrobca, keď napíše: "Vyrobeno v ČR pro SPAR Česká obchodní společnost s.r.o., Praha 10, Nákupní 389/1, IČ: 272 07 048". To si spotrebiteľ nezaslúži viac informácií, len takéto hmlenie???


Bohoušu, kup ten pramen!
Vo filme "Dědictví, aneb kurvahošigutntag" hral Bolek Polívka Bohouša. A ten sa dostal dedením k slušným peniazom. Zrazu mal kamarátov, čo mu dokázali radiť, ako má s peniazmi naložiť. Lesní roboši mu radili, aby kúpil prameň chutnej vody. A že mu ju budú pomáhať stáčať. Bohouš toto odmietol s tým, že sú blbánci a zase by len museli pracovať. Prípad spomínanej pitnej vody z Intersparu mi však pripomína, že bohoušov príbeh pokračoval ďalej a on ten prameň kúpil a fľašky plnil a vodu predával. Keďže svoj výrobok ponúkal za dumpingovú cenu, nemal problém nájsť si svojho odberateľa spomedzi mnohých fungujúcich reťazcov. A tým je úplne fuk, čo predajú spotrebiteľovi. Hlavne, že trh akceptuje cenu a kupuje a kupuje.


Kúpim si väčší drez
Asi začnem podnikať. Z tepla domova. A nemusím ani nikoho lákať na nezmysly cez internet. V kuchyni budem v dreze plniť 1,5- a 2-litrové fľašky a predávať ich do Hypernovy alebo Tesca. Kvalitu mám zaručenú od vodární. Ako baliaci plyn použijem CO2 - dýchnem do plnej fľaše a rýchlo ju zavriem. Prípadne použijem ultrafialové lúče ako konzervant - fľašku s vodou postavím na hodinku pred horské slnko. V Karibiku si potom dám vychladený drink na vaše zdravie...


Keywords: Tesco Hypernova obchod spotrebiteľ spotřebitel PET fľaša láhev minerály stopové prvky

Treska v majonéze

Žijem a bývam v Česku. Sem som si doniesol niekoľko návykov a chutí, ktorých sa nemienim vzdať. Nakoniec, nebývam ďaleko od svojej rodnej vlasti a tieto dve krajiny boli kedysi jedna. Človek by povedal, že stravovacie návyky v bývalom Československu boli takmer zhodné. Omyl.


Je treska návyková?
Zvyk je železná košeľa. Študentská alebo robotnícka desiata sa častokrát skladala z 15 dekov tresky a 2 rožkov. Za tým žltá malinovka a pupík bol plný.

Keď som sa sťahoval do Česka, ani na moment som nezapochyboval, že si aj tu budem môcť pochutnať na treske. Teda drvenej treske v majonéze. Ďalší omyl. Niečo také tu nepoznajú. Ak treska, tak filety. Ak šalát, tak rybací. Ten mám tiež rád, ale NIE JE TO TRESKA!

Jediný výrobca v okolí, čo vyrába tresku v majonéze je Varmuža, Hodonín. Zoznamka s týmto výrobkom neprebehla zrovna najlepšie. Otvorím, privoniam, ochutnám. Teda, nič moc! S veľkým vypätím síl som sa pustil do práce. S treskou, akú poznám ja, to nemalo nič spoločné. Moje pocity sa prakticky nelíšili od tohto ochutnávača.


Recepty - odviate časom
Nechápem, ako sa receptúry môžu tak diametrálne rozchádzať. Alebo Slováci si nechali československú klasiku, Česi vsadili na novinky. To je akoby chceli vyrábať víno inou technológiou s netradičným šmakom na konci. Koľko takého vína sa spotrebuje? Alebo také klobásky s bielou farbou miesto krásnej červenej. Mal som možnosť jeden taký nemecký "originál" skúsiť. Toto teda übermenschovi nevyšlo! Na farbe záleží, Herr Wurstmann! A nie ich vydávať za "grilovacie".


I have a dream
O jedle z pohľadu "klasika versus novinka" by sa dalo polemizovať dlllho. Martin Luther King mal sen. Ja ho mám tiež - kúpiť v Čechách dobrú tresku. Nezáleží na pôvode. Nebudem sa s ňou rozprávať. Ak bude česká tak dobrá ako tá slovenská, pošmáknem si. Dovtedy si vždy budem kupovať kýbel tresky v Bratislave.

Keywords: svačina salát rohlíky limonáda

Ceny v háemku

Nedávno sme s Dášou navštívili obchod H&M v jednom bratislavskom reťazci. Predávané odevy mali visačky, vďaka čomu sme mohli porovnávať ceny tu a v Brne. Vtedy nastal môj problém a Dášina radosť.


Kurzy v kurze
Moje krútenie hlavou nad nepochopiteľnou vecou vychádzalo z presvedčenia, že medzi rôznymi menami existuje určitý vzťah. Nazýva sa kurz. Ten stanovujú národné banky. Nech som študoval cenovky zo všetkých strán a uhlov pohľadu, kurzy mi vôbec nesedeli. Nákup na Slovensku a cez eurá bol jednoznačne najvýhodnejší.


Porovnajte sami
Čech sa rozhodne navštíviť hlavné mesto Slovenska. Za jeho koruny tu po ňom ani pes neštekne. Musí doniesť eurá. Vymení si ich doma za kurz približne 27 Kč za euro. Toto číslo si v hlave nastaví ako konštantu a vyrazí za nákupmi. V spomínanom háemku chytí do ruky prvú handru (výraz požívam v dobrom zmysle slova) a zatvári sa ako ja. Nejako mu nesedí cenová úroveň. A kým sa spamätá, jeho manželka, či partnerka už drží v ruke niekoľko produktov odevného priemyslu. Tá sa nečuduje, tá koná. A ide sa do kabínky. Skúšať a skúšať a skúšať. Nakoniec je dobré všetko a pomyselný nákupný košík sa plní. Nie je sa čo diviť. Čím väčší nákup, tým viac ušetríte oproti českému H&M.

Tu je zopár cenoviek, čo sme si doniesli domov s priveseným odevom (sú tu len tie, čo sa mi podarilo vyhrabať z odpadkového koša):

1	2	3	4	5	6
Produkt	EUR na Slovensku	CZK v Čechách	SKK (konverzný kurz)	CZK (kurz ČNB)	Úspora CZK
1	4,90	149	147,60	132,30	16,70
2	7,90	249	238,00	213,30	35,70
3	24,90	799	750,10	672,30	126,70
4	6,90	199	207,90	186,30	12,70
5	29,90	899	900,80	807,30	91,70

Stĺpce 2, 3 a 4 sú opísané z cenoviek. Na nákupe (celkom 6 handier) sme ušetrili 307 Kč, čo vydá na ďalší kus textilu.


Kde je zakopaný pes?
To netuším. Ale stále mám pocit, že v obchodnej politike tejto firmy. Stačí si povšimnúť zaujímavého rozdielu v nominálnych cenách SKK a CZK, za ktoré sa produkty v súčasnosti predávajú (stĺpce 2 a 3). Nie je tu možné hovoriť o kurzových rozdieloch. Konverzný kurz SKK je 30,126 (stĺpec 4) a približný kurz Českej národnej banky je v súčasnosti 27 Kč za euro (stĺpec 5). Nominálne ceny v CZK sú v niektorých prípadoch vyššie, než v SKK (stĺpce 3 a 4)!


Záver
Nech je ako chce, bežte si do Bratislavy nakúpiť! Ušetríte a partner vás pochváli. No nestojí to za to?

Keywords: konverzní kurz, Slovensko, hadry, oděvy, kurzovní rozdíl, přítelkyně, cenový rozdíl

Nevera je "in"

Sú filmy dobré a sú filmy zlé. Zaujímajú ma tie dobré. Vidíte ich dvakrát a kľudne ich pozriete znovu, keď ich budú dávať v telke. V podvedomí sa stotožňujete s hlavnými hrdinami stále viac. Bezosporu sú to hrdinovia kladní. Je úplne jedno, čo robia a ako to robia. Dej vás chytí za srdce a ste v tom!

Čo mi vadí na tých filmoch je to, že je v nich nevera ukázaná v tom správnom svetle. Ako niečo, čo treba skúsiť. A pokiaľ sa náš hrdina z toho vyspí, vráti sa k rodine. Manželka mu odpustí, dá druhú šancu a on ju využije. Zachráni tým rodinu a všetci sú šťastní. Titulky a podmanivá hudba.


Až mám chuť si skúsiť byť neverný!
Je to tak jednoduché - zažiješ pekné chvíle v nejakej cudzej posteli a keď ťa to prestane baviť alebo keď nová partnerka začne mať nejaké nároky, vrátiš sa do postele k svojej žene. A ona bude určite tak chápavá, že tvoj poklesok odpustí.

Ha-ha-ha!!! Toto sa môže odohrať akurát tak niekde v blbom Hollywoode, ktorý nás kŕmi slnečnými plážami a hlúpymi predstavami o ideálnej rodine.



Sme dojatí

Keď si mladý človek zakladá rodinu, je práve nasycovaný uvedenými nesprávnymi predstavami. Má v podvedomí myšlienky o neškodnosti nevery. Keď ma nikto neuvidí, nič sa nestane. Lenže ono sa stane! A veľa. Aj keď ma milenka nebonzne kolegyniam (chválime sa radi) alebo rovno mojej žene, ochorie moje srdce a duša. Urobil som hnusný podvod na svojej partnerke, na jej dôvere. To nám už tie filmy toľko neukazujú. Hlavné je, že vytlačíme slzu dojatia, aké krásne to v tom filme bolo, ako sa mali radi a bla, bla, bla...


Toho musím mať!

Na neveru treba dvoch. Nevera s vlastnou rukou je nanič. Aby nevznikol dojem, že tu pranierujem neveru mužov. Tí sú neverní hlavne so ženami, že? A tie mnohokrát prvé prídu s náznakom záujmu o cudzieho chlapa. Pokiaľ je ženatý, je to o to zaujímavejšie.

Psychologické výskumy potvrdzujú pozorovania v prírode: ak je samec zadaný, je niečím zaujímavý - toho chcem! Toto je už ale otázka na úplne inú diskusiu.


Mečom nezarmútiš
Ďalšie zdanlivo správne a logické myšlienky pre neveru: muži vymierali vo vojnách. Bol relatívny prebytok žien, ktoré chceli mať rodinu stoj čo stoj! Takže jeden chlap mal zrazu niekoľko polí, ktoré bolo nutné obrábať.


Vypočítaj si
Okrem toho ešte jedna matematická pohnútka na neveru. Pohlavný styk bol primárne určený na rozmnožovanie. Lenže je tu problém: žena vytvorí pár vajíčok mesačne; chlap naproti tomu niekoľko miliónov spermií každé štyri dni. Čo s nimi? Nechám ich premeniť sa na vodu?

A je to! Máme neveru kladne potvrdenú z prírody, z histórie, z kultúry, ba aj exaktnou vedou!


Návrat k téme
Kto by nemal rád MADISONSKÉ MOSTY alebo NOTTING HILL? Prípadne taký MEDVÍDEK z domácej produkcie? V žiadnom prípade nechcem kritizovať ich spracovanie. To teda klobúk dole. Dokonca nechcem kritizovať film ako taký, ale myšlienku ako tvorcovia dokážu na niečom nesprávnom vybudovať kladnú psychológiu postáv. Dá sa to vôbec? Alebo je to jednoducho podvod, ktorý príde, keď si tvorca získa naše srdcia?

Nejde o zatváranie očí pred realitou. Nevera bola, aj bude. Ale nechápem, prečo ju kultúra od 80-tych rokov tak vehementne podporuje.


Čierno-biela je dobrá
Pozrite sa na staré celuloidové filmy zo slovenskej a českej produkcie 30-50-tych rokov. Nájdete tam úplne iný rebríček hodnôt. Sú hodne vzdialené od dnešnej morálky. Lenže DVD s filmami pre pamätníkov si 99% súčasnej mládeže do prehrávača nestrčí. Nechápu, o čo v tých filmoch ide. Prečo sa dcéra na vlastného otca má pozerať s úctou, prečo žiak má naslovo poslúchnuť učiteľa, prečo, prečo, prečo...?


Implantát
V hlavách máme implantovanú demokraciu a tá sa tam správa ako cudzorodé teleso. Nedokážeme sa s ňou zžiť. Asi to ani moc nejde. Ako povedal klasik: "demokracia nie je ktovie čo, ale nič lepšie tu nemáme". Máme zato pocit, že si môžeme dovoliť čokoľvek a k okoliu sa môžeme správať arogantne. Toto prenášame potom aj do svojich rodín a voči svojim partnerom. Sme proste "in".

Kam si má mladý človek ísť po príklad ako žiť? Kde vezme návod, ako si založiť rodinu a opatrovať si ju, aby vydržali partneri pri sebe v dobrom aj v zlom, v bohatstve aj chudobe, v zdraví aj chorobe? Slovám "áno" alebo "tak prisahám" už nevenujú žiadnu pozornosť a sú to pre nich len slová. A televízia so svojimi filamami nám roky formuje vnútro, masíruje ho, denne cvičí až do momentu, keď tomu uveríme, príjmeme za svoje a urobíme svoj prvý krok k nevere. Veď to nie je nič strašné. Mám to pod kontrolou. To už ale dávno nie je pravda...


Aby som len nekydal
Aby som, ale nehádzal všetko nechutné bahno na film a kultúru. Má veľa svojich kladných stránok. Z tých filmov si rozumný človek môže zobrať aj dobrý príklad a poučiť sa akým smerom ísť nemá. Zložitosť doby a nesprávne poradie hodnôt určite nie sú dôsledkami len filmovej kultúry. Mnohé filmy aj zo súčasnosti majú vysokú výchovnú hodnotu bez skrytých buldozérov našej morálky. Je ich ale príliš málo. Stále čítame, že mladý muž trpiaci depresiami sa nechal išpirovať filmom aspáchal ťažký zločin. Nejako ma nenapadá, že by som niekedy čítal, že mladý človek sa nechal inšpirovať filmom a venoval hospicu odevy. Možno sú aj také prípady. Také správy ale asi nie sú príliš zaujímavé...

Keywords: film nevěra morálka kultura rodič dítě žák učitel

Kačičky odplávali

Kúpil som si paštétu. Mám rád tieto výrobky. S chlebom a zeleninou.

Predtým, než v regáli siahnem po niečom novom, preštudujem si množstvo E-čok a dátum spotreby. U tejto dobroty som si toto nenaštudoval. Neviem prečo. Asi nebol čas alebo som dôveroval výrobcovi, ktorého dobroty už trochu poznám. Kačacia paštéta - no to je niečo! Uvidíme ako sa Sláma pochlapil so svojím produktom :-P.

Doma som natrel obsah na chlieb, nakrájal papriku a pustil sa do práce. Chuť dobrá, konzistencia tiež. Zoberiem vrchnák do ruky a čítam zloženie: voda, drůbeží kůže, kuřecí játra, kuřecí sádlo, modifikovaný bramborový škrob E1422, jedlá sůl, stabiliyátor E250, E472c, směs koření, zesilovač chuti E621, antioxydant E315, hroznový cukr.

Párkrát som ešte dekel obrátil v ruke a prečítal. Po kačacom mäse alebo pečeni ani pamiatka! Prečo táto paštéta má teda názov po niečom, čo neobsahuje??? Kačička je dobre maskovaná. Až tak, že tam nie je.

Nabudúce, keď si kúpim bôčikovú nátierku, budem radšej očakávať napr. pastu zo sóje. Alebo, žeby sa takéto vylomeniny týkali len niektorých výrobcov? Mám však dobrý pocit: zachránil som jednu kačičku.

Keywords: ingredience ingrediencie játra kachna kačica konzervy mäso nátierka paštika paštéta pečeň pomazánka složení Sláma Velká Bíteš zloženie