Einstein na ministerstve

Česko pred pár dňami zažilo sčítanie hlasov priamej voľby prezidenta. Počítali sa hlasy z petičných archov. Ako všade, aj tu bola pochopitelná chybovosť voličov. Je ale neuveriteľné akú chybu môže jeden hlúpy úradník spôsobiť.

O čo išlo?
Podľa zákona o priamej voľbe prezidenta č. 275/2012 Sb. (§25, ods. 5 a 6), sa zisťoval počet neplatných hlasov. Tie sa potom mali odpočítať od celkového počtu hlasov. Záver odstavca 6 zákona nie je napísaný veľmi jasne, ako počítať. Postupuje sa nasledovne: zoberie sa kontrolná vzorka 8500 občanov a zistí sa počet chybných hlasov. Ak je výsledok rovný alebo väčší ako 3%, zoberie sa ďašia kontrolná vzorka rovnakého rozsahu a spočítajú sa nesprávne údaje občanov a stanoví sa percento. Ak je tento výsledok zase rovný alebo väčší ako 3%, urobí sa nasledovná akcia (citujem priamo zákon): "...Ministerstvo vnitra...odečte od celkového počtu občanů podepsaných na petici počet občanů, který procentuálně odpovídá chybovosti v obou kontrolních vzorcích".

Vezmime si konkrétny príklad u kandidátky Jany Bobošíkovej, ktorú čudná matematika zamestnanca Ministerstva vnútra odsunula na vedľajšiu koľaj. Prvá kontrolná vzorka vykazovala chybovosť 8%, druhá 11%. Úradníka nenapadlo nič múdrejšie, než obidve percentá spočítať (19%) a tento výsledok odpočítať od cekového počtu občanov podpísaných na jej petičnom hárku. Podľa tohto postupu Ministersva vnútra ČR by pri chybovosti 50% a 60% vyšlo, že pri podpisovaní urobilo chybu viac občanov, než ich bolo na petičnom hárku! Pritom aj priemerný žiak základnej školy - do známky 3 z matematiky - by vedel, že musí najprv urobiť obyčajný aritmetický priemer z chybovosti (konkrétne 9,5%) a až potom toto číslo použiť pri konečnom počítaní neplatných podpisov.

Bližšie k tejto kauze nájdete na stránkach Českej televízie, prípadne v Parlamentných Listoch.

Priznám sa, že ma celkom mrazí, že takíto ajnštajni sedia na ministerstvách. Pritom šlo "iba o voľbu prezidenta". Čo ak vám takto od buka do buka budú počítať váš dôchodok?

Dovetok
Od zákonodarného orgánu je celkom veľkorysé, že nestanovil rôzne vľkosti kontrolných vzoriek. To by potom vyššie načrtnutý postup nebol úplne presný a musel by sa použiť trochu odlišný. Ale aj na ten sa dá prísť obyčajným sedliackym rozumom. Presne takým, po akom volal Karel Schwarzenberg zo svojich volebných plagátov.

Článok neslúži na pozitívnu ani negatívnu propagáciu žiadnej z tu spomenutých osôb, inštitúcií a činností.
---

Autolekárnička

 Pravidelne sa vyskytujem autom na oboch brehoch rieky Moravy. Presnejšie pravidelne dochádzam na Slovensko z Česka. Aj z tohto dôvodu vozím so sebou lekárničky predpísané legislatívou každej krajiny.

Až na mäso
Dnes som potreboval ošetriť budúcej svokre dosť škaredé zranenie z kuchyne, kde si rozrezala ruku pri umývaní skleneného pohára. Bol prasknutý a nevšimla si. Ruka bola rozrezaná medzi prstenníkom a malíčkom. Sklo zašlo do svaloviny ako britva. Bežný človek takúto ranu nevidí bežne. Pravdepodobne bola zasiahnutá aj mala tepna. Krv bola bledočervená a bolo jej dosť. Nasledujúce lekárske ošetrenie som odhadol na 3-4 stehy.

V Česku nie sú baktérie
Doma mala akurát tak rýchloobväz. To je tá nálepka s vankúšikom. Bol platný ako mŕtvemu kabát. Na dezinfekciu som nenašiel nič. Že si ranu len opláchla pod vodou. To je dosť slabá dezinfekcia. Vytiahol som preto z auta obe lekárničky (asi rok staré) a ako prvú otvoril tú českú. Márne som v nej hľadal nejakú tekutinu, spray alebo prášok na bohatú dezinfekciu tak hlbokej rany. Podľa predpisu obsahuje lekárnička kopec obväzov, rúšku a nožnice na strihanie. Nič viac. Skoro som padol na zadok! V slovenskej nebol problém vybrať dezinfekčný spray a ranu vyčistiť.

Nechápem, prečo takáto základná súčasť starotlivosti o zraneného v českej lekárničke chýba. To mám ranu len odsať ústami a nacikať na ňu, či čo? Bolo by to rozhodne lepšie, než sa spoliehať na úradne schválený obsah autolekárničky!

Obsahy oboch autolekárničiek sú na nasledujúcich obrázkoch (po kliknutí bude text čitateľný):




Ambulancia v batohu
Na dlhšie túry nosím so sebou vlastnú lekárničku, kde nechýbajú okrem základných vecí ani vychytávky, ako základná šicia sada s ohnutými ihlami, 2 rôzne dezinfekčné roztoky, adrenalínová injekcia, lieky proti hnačke, alergickej reakcii, 2-farebná fólia na zakrytie zraneného a pod. Našťastie som z toho musel použiť len malú časť. Vďaka Bohu. Takú pinzetu, napríklad, nosím so sebou stále. Už som mal možnoť oceniť jej služby.

Neviem, kto schvaľoval obsah autolekárničky v Čechách, ale mám pocit, že sa jednalo o nedokončeného študenta strednej zdravotnej školy. A možno aj ten by to zvládol lepšie.

Mimochodom, to zranenie si vyžiadalo 4 štychy. Ošetrujúci lekár na pohotovosti nemal jedinú pripomienku k prvotnému ošetreniu rany.
---

Totálna demokracia

Umrel človek. Najväčší z národa. Mohol to byť štátnik, politik, športovec, umelec, ale hlavne to bol človek. Celá krajina sa po počiatočnom šoku, ponorila do hlbokého smútku. Hysterické plače podobné davovej psychóze boli vystriedané takmer celonárodným megatrúchlením a depresiou.

Rozlúčka
Začali prípravy na rozlúčku so zosnulým. Všetko muselo byť náležite veľkolepé a okázalé. Podobné pochovávaniu faraónov v starom Egypte. Mumifikácia a vystavenie v mauzóleu, či spopolnenie boli podriadené zvyklostiam v krajine, resp. prianiu zosnulého.

Kreativita
Pripravovala sa glorifikácia nesmrtelnosti toho človeka. V každom prípade to musí byť socha. Tá ale stačiť nebude. Pomenujeme po ňom niečo veľké. Letisko by mohlo byť dostatočne významným objektom. Uvidíme. Možno skúsime aj nejaké ulice, námestia, štvrte miest, fabriky, priehrady... Je to tak jednoduché - zrušíme starý názov a zaktualizujeme ho v súlade so súčasným sentimentom. Svätostánok myšlienok národa - knižnica - pribudne tiež. A záplava knižných titulov na trhu nám pekne učeše idey. Najprv ale celú krajinu zahalíme na pár dní do čierneho súkna.

Na pohrebe sa nazbierali tony kvetov. Pustíme ich po rieke, nech všetci vidia, ako sme si ho vážili. Taká záplava kvetov bude viditeľná aj na satelitných snímkoch. Komusi ale hlava vychladla a namietal, že sa tým upchajú hrádze vodných elektrární. Dobrá myšlienka! Vypravíme celú loď, ktorú zasypeme tými kvetmi až po okraj.

"Hm-hm, čo ďalej?" šúcha si bradu kreativista. Objavili sa ďalšie tony. Tony vosku zo sviečok trúchliacich. Urobíme z nich podobizeň a umiestnime do stánku kultúry! Má ešte niekto nápad na oslavu činov tohto významného človeka? Áno! Vydáme novú bankovku s mnohými nulami a na nej bude on. Výborne! Kašlime na to, že vydanie takej onulovanej bankovky nevrhá najlepšie svetlo na ekonomické zdravie krajiny.

Svetlo
Smútil každý, kto mal oči. Všetky boli zaliate slzami. Kto nesmúti, smúti proti nám! A ten nie je pre masovokomunikačné prostriedky žiadaný. Činy politika vhodné pre súčasnú scénu boli vyzdvihované a predkladané ako jediné, čo v živote urobil. O tých druhých, zapadnutých archívnym prachom, sa mlčalo a nikto ich verejne nespomenul. Bol polobohom pre verejnosť, pre ktorú sa išiel rozkrájať a na seba a svoje súkromie určite nemyslel. Priniesol svetlo a lásku do našich sŕdc, otvoril nám oči. Ach, aké úžasné!

Hranica
Niekomu sa zdajú tieto riadky, akoby ich už kedysi zažil, možno len toť nedávno, možno kedysi; niekto to zvedie na totalitu a niekto si podľa toho bude pochvaľovať demokraciu. Veru hej, hranica medzi totalitou a demokraciou je tenká. Niekedy ju ani nevidno. Ako v televíznom seriáli Fact Or Fiction, kde mal divák hádať, či sa dej práve odvysielaného dielu naozaj stal alebo je všetko vymyslené. Alebo ako medzi láskou a nenávisťou, či pravdou a klamstvom. Winston Churchill raz povedal: "Demokracia je najhoršia forma vládnutia okrem tých, ktoré už boli vyskúšané". A mal pravdu. Aj demokracia môže mať ten nesprávny odtieň.

Pokoj
Mám dojem, že človeka, ktorého mal národ rád, by si mal uctiť tým, že mu po smrti dopraje nájsť pokoj. Má predsa zostať v našom srdci a nie si ho nútene pripomínať na každom kroku. História nás učí, že hmotné veci sú pominuteľné. Hlavne pri zmene spoločenského myslenia.
---

Krv nie je voda

Tvrdí sa, že krv nie je voda. Krv je červená, voda nie. Autor tohto výrazu mal asi na mysli rodinné vzťahy. Názov príspevku som si ale dovolil vypožičať na inú tému. Chcem poukázať na to, že krv je dobrým prenášačom všeličoho. Dobrého aj zlého.

Prsty od krvi
Tak, ako každý rok, aj teraz som sa rozhodol, že sa dám zaočkovať proti chrípke. Zamestnávateľ mi ponúkol túto možnosť ako zvláštny bonus. Využil som. Že sa očkovalo už v rozbehnutej sezóne, tu preberať nebudem. Mám na to svoj názor.

Samotný akt vpichu prebehol 6.12.2011 u profesionálov v Očkovacom centre v Brne na Masarykovej ulici 31 (IČO 26260654). Celú "operáciu" viedla MUDr. Michaela Trnková. Príjemná a milá osoba i prostredie. Keď som vyliezol na lehátko v rukách sa jej blysol kúsok kovu, čo do mňa za malú chvíľu vnikne. Stalo sa. Ako keď komár zatne svoj sosák. Za okamih bolo po všetkom.

Čo ma ale "trochu" na tejto akcii zarazilo, bolo to, že pani doktorka pri aplikácii nepoužívala rukavice. Všetko korunovala tým, že pri prelepovaní ranky sa holou rukou dotkla pôvodného zakrvaveného vankúšika. Zachoval som si síce chladnú hlavu, ale začali sa mi v nej rojiť hrôzostrašné myšlienky. Umyla si vôbec ruky po pacientovi predo mnou?? Dôsledky takéhoto jednania tu vôbec nemusím preberať. Každý vie o čo ide. Malá nepozornosť, ktorá netrvala ani sekundu, môže človeka stáť život!

Domáci kutil
Svoje ďalšie očkovanie v tejto inštitúcii v najbližšej sezóne 2012/2013 asi zvážim. Zrejme obetujem tých pár stoviek na vakcínu a aplikujem si ju sám. Nebude to po prvýkrát.
---