2011-07-16

Zamrznutý mobil

ICE ICE je anglický výraz pre "ľad". A nielen to. Rok 2005 dal vzniknúť programu pre záchranu obetí nehôd a zrýchleniu informovanosti ich príbuzných. Projekt má názov IN CASE OF EMERGENCY. Voľný preklad by mohol byť: v prípade núdze, mimoriadnej udalosti, naliehavosti.

Mnohými zatracovaný sa program dostáva do povedomia verejnosti len veľmi ťažko. Má slúžiť na prvý kontakt personálu záchrannej služby, nemocníc a polície s osobami, ktoré môžu poskytnúť dôležité informácie o obeti, či pacientovi. Podmienkou je, že osoba, ktorá takto chce dať vedieť svojim blízkym alebo dôveryhodným osobám o sebe, si kontakt zapíše do svojho mobilného telefónu.

Kto chce psa biť, palicu si nájde
Tento program sa však potýka viac s odmietaním, než akceptáciou. Dokonca nedávno v jednej komerčnej televízii išla relácia, ktorá celý zámer v našich zemepisných šírkach zbagatelizovala. Hlavné názory proti:
  • záchranná služba nemá čas volať označeným osobám
  • nemocnica a polícia má iné prostriedky na kontakt s príbuznými - záznamy v zdravotnej karte
  • personál nemocnice nemôže použiť mobil pacienta bez jeho súhlasu
  • primárny kontakt cez telefón je v takýchto prípadoch neetický
Našlo by sa ich určite viac. S uvedenými dôvodmi sa dá sčasti súhlasiť. Záchranári sa starajú hlavne o zabezpečenie vitálnych funkcií pacienta. Potom ho predávajú do starostlivosti nemocnice a prípadne polície. Tieto dve inštitúcie sa potom - v tých horších prípadoch - stávajú detektívmi, koho informovať o momentálnom pobyte pacienta. Dôsledky takejto straty času si môže každý vymodelovať sám.

Vyvstáva tu aj problém, že pacient nemusí chcieť o sebe podávať informácie osobám, ktoré na to majú právny nárok. Napr. manželia v rozvodovom konaní, deti, s ktorými sa pacient nestýka roky, rodina stovky kilometrov vzdialená a pod. Načo by tým osobám takáto informácia bola, keď o ňu nemajú záujem alebo ju nemôžu účinne spracovať? Svojich blízkych chce mať pacient pri sebe čo najskôr. Je to vhodné aj z psychologického hľadiska procesu uzdravovania.

V nejednom neúspešnom prípade pátrania po blízkych osobách sa potom personál nemocnice musí aj tak informovať u pacienta koho majú volať. Čo ak ten pacient nie je schopný, vzhľadom na svoj zdravotný stav, dať odpoveď?

Neúspech tohto programu by som videl asi v tom, že je ponúkaný hlavne záchranným, zdravotníckym a policajným zložkám. Tie sú skôr konzervatívne, čo nie je na škodu veci. Využiť ho však môže ktokoľvek, kto sa dostane k mobilu osoby v núdzi - priatelia, známi, kolegovia. Denne posielame dôveryhodným osobám prostredníctvom sociálnych sietí (máme ich zaradených v priečinku "Priatelia", "Rodina" atď) tony zbytočných informácií. Tak prečo ich niekedy neinformovať aj o závažných veciach?

Je tu však jeden technický problém, ktorý hovorí proti. Mnohí majitelia majú telefón zamknutý pod heslom a do adresára sa nedá dostať. Boli oslovení výrobcovia mobilných zariadení, aby tento problém odstránili. Prvý sa úlohy zhostil výrobca operačného systému Android od verzie 2.3 Gingerbread. Pracuje s ním napr. Samsung Nexus S. Systém umožňuje nastaviť dostupnosť kontaktov označených skratkou ICE aj v prípade displeja uzamknutého heslom.

Ako na to?
Ľuďom sa väčšinou do noviniek príliš nechce, pokiaľ si vyžadujú veľké zmeny do ich zabehnutého systému alebo učenie sa nových vecí. V tomto prípade sa však jedná o nepatrný zásah do adresára. Zvládne ho každý mobilný telefón a aj ten najväčší technický antitalent. Stačí si pred meno blízkej osoby v adresári dopísať tri písmená: ICE. Finálny záznam v adresári potom vyzerá napríklad takto:

ICE mama
ICE Peter

Takto je možné označiť aj viac osôb. A keď sa rozhodnete, že označeným osobám už dôveru nedávate, tri písmenká od ich mena vymažete a všetko je ako predtým. Prípadne ich pripíšete k niekomu inému. Jednoduché, že? Nikdy neviete kedy sa vám takáto maličkosť môže zísť.
---