Kurvítko v praxi

Hovorí sa, že výrobcovia navrhujú svoje produkty tak, aby nevydržali oveľa dlhšie ako je záručná doba. Dokonca, že existuje laboratórium, ktoré tieto kurvítka skúma a vymýšľa.

Ako na to?
Porucha má byť:

• neopraviteľná
• bez možnosti zakúpenia náhradných dielov
• opraviteľná len v servise, kde sa cena vyšplhá takmer na cenu nového výrobku.

Dôsledkom je kúpa nového výrobku. Z toho plynúce ďalšie tržby, zisk a drancovanie prírodných zdrojov. Ale to už je iná pesnička.

Kurvítko v kosačke

Prvá kosačka značky AL-KO na neveľký trávnik mi vydržala asi 7 rokov. Potom sa používaním odlomila plastová páčka štartéra. Celkom “vakrlatý” výrobok. Na plaste sa šetrilo a bolo ho na páčke málo. Konštrukciu páčky by lepšie vymyslel študent designu. Zohnať náhradný diel bolo nemožné. Nemecký výrobca záhradnej techniky už tieto malé kosačky nemá v ponuke.

Takmer úplne rovnakú som tento rok zohnal od firmy HECHT. Design, výkon, šírka záberu, ovládanie – na vlas rovnaké. Naviac za veľmi rozumnú cenu.

Áno, aj to je obchodná taktika výrobcu – rozumná cena. Nešpekuluj a kúp nové!

Tak som ju kúpil. Strata času pozháňať servis s neistým výsledkom  a privysoká cena za opravu, mi po kalkulácii vyšli horšie, ako nový produkt.

Vľavo je AL-KO, vpravo HECHT.

Nová obsahuje naviac rúčku na prenášanie a ochranný kryt pri koši asi proti poraneniu a na odletujúcu trávu. Zbytočnosť.

Naše kurvítko sa nachádza na podvozku. Jednoduchá, nenápadná záležitosť.

Zatiaľčo AL-KO chráni nasávanie chladiaceho vzduchu do motora veľkým plastovým diskom s malou medzerou, HECHT išiel inou cestou. Dal tam vzdušný plastový rošt, ktorý sa hneď prvým kosením zalepí trávou. Užívatelia väčšinou tejto časti kosačky venujú pramálo pozornosti. Motor sa začne prehrievať.

Konštrukcia noža má tiež zmeny. Zahnutá je väčšia plocha. Tým je sací (a zalepovací) výkon posilnený. Na starej kosačke zahnutie úplne stačilo. Rovnaký koš sa trávou viac nenaplní.

Po každom kosení sa teraz čisteniu venujem dlhšie. Je otázne ako dlho HECHT vydrží a ktorá časť odíde ako prvá.

Tú starú som nevyhodil. Zostala na náhradné diely. Alebo to bude opačne?

COVID-19 Game Over?

Zdá sa, že pandémia koronavírusu pominula. Vírus ale nezmizol. Okrem negatívnych dopadov na ľudstvo mala aj pozitívny vplyv. Mnohému sme sa naučili a vymysleli.

Čo nás Covid naučil?

Naučili sme sa umývať si ruky. Bol nedostatok ochranných pomôcok od rúšok cez rukavice až po repirátory a tvárové štíty. Tie posledné sa už tlačia na 3D tlačiarňach bežne, respirátory si ľudia vyrábali z vysavačových filtrov a rúška sa šijú dodnes.

Stali sa módou. Musím uznať, že na tradícii arabských žien niečo je. Naviac zakryjú kde-jakú nedokonalosť. Už sa ani medzi sebou nespoznávame. Zo známych tvárí sa stali neznáme, tajomné.

Ako to videli inde

Štáty išli vlastnou cestou, ako sa chrániť pred šírením nákazy. Spoločným znakom bolo uzavretie pomyselných hraníc v rámci EU.

“Štatistika je ako bikini. Čo odhaluje je zaujímavé. Čo skrýva, je podstatné,” povedal Aaron Levenstein.

Zaujímavé na celej pandémii sú čísla. Verejne dostupné informácie OSN a webu Worldometer. Obidva zdroje dát sa pri troche snahy dali skĺbiť a poskytli prekvapivé výsledky.

Pri rozdelení sveta na rozvinuté a rozvojové krajiny, dostaneme pomerne hrubý obraz ako sa tieto dva regióny popasovali s pandémiou. Odfiltrované sú všetky štáty, ktoré neposkytli kompletné údaje. Štatistika sa teda týka 116 štátov.

Countries	Average Cases / 1M	Average Deaths / 1 M	Average Tests / 1 M	Average Population	Average Density (Pop / 1 km2)
Developed	2,621	149	70 K	30 M	38
Developing	2,433	38	28 K	67 M	81

kde:
Developed = rozvinuté
Developing = rozvojové

a priemerné počty:

Average Cases / 1M = prípady na 1 mil. Obyvateľov
Average Deaths / 1 M = úmrtia na 1 mil. Obyvateľov
Average Tests / 1 M = testy na 1 mil. Obyvateľov
Average Population = počet obyvateľov
Average Density (Pop / 1 km2) = hustota obyvateľstva na 1 km2

Vyvstáva otázka, či rozvojovky uvádzajú ako-tak presné čísla. Ak nie, pochybujem, že by sa im podarilo utajiť tisíce prípadov. Nejde o kmene nejakých ľudožrútov. Sú to krajiny, kde ako turisti platíme ťažké peniaze za dovolenku a kocháme sa modernou architektúrou a teplým morom.

V tomto konkrétnom zozname je 79 rozvojových štátov, ktoré tvoria 5,3 miliardy ľudí! Ten zbytok tvorí 37 rozvinutých s 1,1 miliardou. 99 štátov s 18% obyvateľov Zeme neposkytuje kompletné informácie o pandémii. Sú medzi nimi aj krajiny EU. Teda židne "kmene". Celková populácia na Zemi je 7,8 miliardy.

Mimochodom, najmenej 300 miliónov obetí mali na svedomí pravé kiahne len v 20. storočí. COVID-19 doteraz si na konto pripísal necelých 500 tisíc.

Viem, ako vážne sa v EU brala hrozba rozšírenia nákazy medzi obyvateľstvom. A tak trochu pochybujem, že rovnako sa k tomu stavali rozvojovky. Napriek tomu mali len zlomok prípadov. To mohlo byť príčinou aj slabého testovania obyvateľstva. K testom sa vrátim za chvíľu. Ale tak malé číslo úmrtí pri viac, než dvojnásobnej hustote obyvateľstva je až neuveriteľné! Tu chýba oficiálne stanovisko WHO. Alebo šírenie vírusu nie je tak závislé na hustote obyvateľstva a všetky tie opatrenia s 2-metrovým odstupom, tvárovými maskami, MHD, obchodmi a nákupnými centrami atď, boli prehnané?

Pre porovnanie tu je benchmark Česka a Slovenska:

Country, Other	Tot Cases/ 1M pop	Deaths/ 1M pop	Tests/ 1M pop	Population
Czechia	1015	32	50 K	10.7 M
Slovakia	301	5	38 K	5.5 M

Z počtu testov si urobíme obrázok, že sa v našich krajinách testovalo nedostatočne a Slovensko sa blížilo skôr rozvojovým krajinám!

Keď sa chceme pozrieť na rovnaké dáta z hľadiska konkrétnych regiónov dostaneme nemenej zaujímavé čísla:

Region Name	Average Cases / 1 M	Average Deaths / 1 M	Average Tests / 1 M	Average Population	Density  (P/Km²) (2020)
Africa	831	12	7 K	33 M	45
Asia	3,441	25	55 K	126 M	150
Europe	2,627	153	67 K	19 M	34
Latin America and the Caribbean	2,591	77	16 K	25 M	32
Northern America	4,211	251	110 K	123 M	20
Oceania	298	4	90 K	25 M	5

Asi najzaujímavejšie sú Ázia a Afrika.

Ázia pri tak veľkom zamorení a osídlení má len 25 úmrtí na milión! Pritom hustota obyvateľstva je väčšia, než celý zbytok sveta dohromady! :-D. Okrem toho tam údajne bolo epicentrum pandémie.

Pokiaľ preženiem dáta anlýzou závislosti počtu testov a počtu odhalených prípadov, tiež to nie je žiadna hitparáda. Závislosť „čím viac testov, tým viac odhalených prípadov“ je silná len z jednej tretiny. To nie je veľa.  Možno pri rybolove na udicu to stačí.

A ďalšia sranda Európa vs. Afrika. Na čiernom kontinente zhruba 11% testov trafilo do čierneho. V Európe len 4%. S rovnako mizerným percentom skončila aj Severná Amerika.

Asi nejde o kvalitu testov, ale je možné, že Európania a Američania zo severu boli hysterickejší a dali sa testovať aj tí, čo mali nádchu. V Afrike, Ázii a Oceánii sú ľudia zocelení viac a k doktorovi bežali len naozaj chorí ľudia.

Takto by sme mohli žmýkať číselné záhady donekonečna. Smutné na tom je, že čím vyspelejší región, tým horšie výsledky.

Pokiaľ sa prikloníme k názoru, že rozvojovky neposkytujú pravdivé, či presné informácie, ako môžeme veriť reklamám UNICEF, že našimi pár eurami mesačne zachránime všetky deti v tomto regióne?