Novinár uháňa k prípadu. Keď dorazí na miesto činu, vidí porozbíjané sklo. Pár ľudkov sa motá okolo. Jedni si zakrývajú tvár a tí, čo sa zabudli zdekovať sa tam ukazujú celej verejnosti. Novinár ide za poškodeným a kladie mu otázky úradnou rečou.
Novinár uháňa k prípadu. Keď dorazí na miesto činu, vidí porozbíjané sklo. Pár ľudkov sa motá okolo. Jedni si zakrývajú tvár a tí, čo sa zabudli zdekovať sa tam ukazujú celej verejnosti. Novinár ide za poškodeným a kladie mu otázky úradnou rečou.
Prípady sú na prvý pohľad rovnaké. Na druhý tiež. Dokonca aj poškodený je ten istý. V čom je teda rozdiel?
V prvom prípade poškodený nerozumie otázkam novinára vrtí hlavou zo strany na stranu a dookola opakuje jednu naučenú vetu: "Nerozumim šeski". Druhý prípad má však iné pokračovanie. Poškodený otázkam rozumie dobre a lámanou češtinou vylíči ako došlo k prepadnutiu jeho obchodu, ako dostal do nosa a ako lúpežník ušiel na staršom aute tamtým smerom.
Tak sa mi zdá, že v Čechách sú asi dva úradné jazyky: čeština a čeština. Jednému cudzinci rozumejú a tomu druhému nie. Prečo asi? Keď tu legálne podnikajú, prichádzajú do styku s verejnosťou a dokonca zamestnávajú miestnych občanov, musia aspoň trochu ovládať úradný jazyk. Mnohí z nich majú oprávnenie na vedenie motorových vozidiel. Pochybujem, že finančný úrad, dopravný išpektorát a hromada ďalších inštitúcií by akceptovala ich "Nerozumim šeski". Alebo je to úplne inak?
---
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára