Triedenie odpadá

Triedenie odpadu. Výraz skloňovaný vo všetkých pádoch. Triedenie odpadu sa stalo povinnosťou moderného človeka, znakom módy i hlásenia sa k civilizovanej spoločnosti. Reklamné kampane i záväzok zamestnancov zakotvený v podnikových zmluvách. Vo firmách sa stretávame s celými batériami košov na triedený odpad.

Kto netriedi s nami, triedi proti nám
Takýto je súčasný obrázok a trend odpadového hospodárstva. Prvotne roztriedený materiál sa dotrieďuje pred odovzdaním na ďalšie spracovanie. Je vytvorená idea, že zber druhotných surovín zachráni Zemeguľu od vyčerpania zdrojov prvotných surovín, narastania produkcie skleníkotvorných plynov a zníži energetickú náročnosť.

Málo sa už spomína, že druhotné suroviny sa musia tiež "vyťažiť", upraviť takmer do podoby prvotných surovín a spracovať do finálnej podoby. Tento proces si vyžaduje ohromné množstvo energie, prísun ďalších chemikálií a surovín a nové technológie. Prírodné zdroje sa na jednej strane odľahčia, ale zaťaží sa iná časť prírody. V mnohých prípadoch je recyklácia zložitejší a náročnejší proces, než výroba z prvotných surovín.

(De)motivácia
V žiadnom prípade neodsudzujem myšlienku recyklácie. Problém ale vidím v jej realizácii medzi pospolitým ľudom. Inštitúcie, počnúc Ministerstvom životného prostredia a končiac firmami zvážajúcimi komunálny odpad, nás presviedčajú, aby sme triedili odušu. Nič ale pre to nerobia. Ak chcem, aby niekto niečo pre mňa urobil, musím ho vhodne motivovať. Kecy o zdravom životnom prostredí, zelených lúkach zasypaných kvetmi a vodách plných rýb patria akurát tak do úst 20-ročných dievčat, čo sa uchádzajú o titul Miss. Nikoho nepresvedčia, aby si domov kúpil minimálne 4 odpadové koše a označil ich nálepkami:

PAPIER

SKLO

PLASTY

OSTATNÉ

Na našej scéne sa skôr deje opačný trend: demotivácia formou hrozby zvýšenia cien za zvoz odpadu. V Čechách je už úplne reálna. Dôvodí sa to nepriaznivým vývojom cien pohonných hmôt a slabnúcou korunou voči euru. Ak je triedenie odpadu pre štát finančne výhodné (inak by to asi nepodporoval), prečo teda nedotuje nákup PHM firmám zvážajúcich komunálny odpad? Inou motiváciou by mohol byť predaj zväzku obyčajných pevných plastových sáčkov do košov za symbolickú 1 korunu, 1 cent. Tie sú tiež možno recyklované. Prípadne dotácia na nákup výrobkov z recyklovaných surovín. Dotácia na nástroje na prvotné spracovanie surovín - lis na PET fľaše, či lis na papier. Nezaberú veľa miesta a urobia viac práce, než spomínané 4 odpadové koše. Spôsobov na motiváciu by sa určite našla hromada.

Stromy v poštovej schránke
Častokrát dostanem mail, kde za podpisom je zeleným písaná správička, že si mám dobre premyslieť, či ho chcem vytlačiť na papier. Pokiaľ si mail prečítam len na monitore, zachránim les. Šľak ma ide trafiť, keď sa vrátim z práce domov a poštová schránka prekypuje stohmi reklamných novín. Väčšinou ich nikto nečíta a maximálne do nich ošúpem zemiaky alebo na ne postavím umyté topánky na vysušenie pod radiátor.

Hrubým odhadom bolo v roku 2010 v ČR necelých 4,5 milióna domácností. Každý z nich má poštovú schránku. Budem grant a do výpočtu zahrniem zaokrúhlene 4 mil. domácností. Chvíľu som si sledoval koľko reklamných novín za týždeň sa u nás v schránke objaví. Bol to necelý 1 kg. Malá násobilka nás bude informovať, že mesačne sa na schránkovú reklamu v ČR minie minimálne 16 000 ton papiera! Len na tú v domácnostiach. Nerobím si ilúzie, že väčšina je na recyklovanom papieri. Pritom výroba 110 ton papiera odhryzne 1 ha 80-ročného lesa. Alebo z iného pohľadu - na výrobu 1 tony papiera sa spotrebuje asi 5 m3 dreva, čo sú 1 až 2 stromy.

V niektorých domoch distribúcia týchto novín funguje nasledovne: kuriér uloží celý balík na určené miesto a z neho si obyvatelia vchodu zoberú, čo chcú. Zbytok sa zoberie a celý vhodí do kontajnera na papier. Noviny sa tak rozmočené nepovaľujú pri schránkach.

Zoberme si ešte firmy, kde zamestnanci triedia odpad. Máte snáď pocit, že upratovačka sa ťahá so 4 veľkými sáčkami každé druhé ráno? S jedným je menšia oštara, nie?

Bezuzdná spotreba papiera nikoho netrápi. Je to v mene businessu. A každý si môže svoje peniaze míňať na čo chce. Hlavné je, aby si ľudia v domácnostiach urobili uličky z kýblov na jednotlivé druhy odpadu. A potom zašli do obchodu a spotrebný tovar vyrobený z recyklovaných surovín kúpili za plnú cenu. Nikto nemôže počítať s tým, že za uvedených podmienok budem triediť odpad a ešte si za to zaplatím. To teda pardón. Zdá sa mi, že zodpovedné hlavy s právom rozhodovania slúžia len na nosenie čiapok a nie, aby pohli ich obsahom! Na žiadnej prírode im nezáleží. Je to len populizmus.
---