Žurnalista-matematik

Máme tu ďalšie matematické kreácie. Tentokrát vychádzajú z úst žurnalistov.

Matematika základnej školy
Od 1. januára 2013 sa v Česku zvýšila DPH. Základná sadzba z 20 na 21% a spodná zo 14 na 15%. Každá komerčná televízia tvrdí, že základná sazba sa zvýšila o 1%. Dosť ma nadnáša, keď počujem túto čudnú logiku. V škole by som za túto odpoveď schytal guľu. Žurnalista spred kamery za to dostane plat. Je teda táto nevedomosť zámerná?

Po vypočutí takto vyslovenej správy si pasívny divák uvedomí, že štát si zvýšil svoje príjmy z DPH o 1%. Ja tvrdím, že to je celých 5% a na spodnej sadzbe dokonca o 7,1%. Pri celkovej čiastke takmer 192 mld. korún vybranej na DPH v r. 2011 by si štátny rozpočet podľa novinárskej matematiky polepšil, ceteris paribus, o 1,92 mld. Kč. Môžem vás však uistiť, že tento rozdiel bude minimálne päťkrát väčší, teda aspoň 10 miliárd Kč.

Počítajme
Pre istotu vysvetlím moju kalkuláciu. Ku každej 100-korune platenej dodávateľovi si štát pripočíta 20 Kč. Od r. 2013 si pripočíta 21 Kč. Koľko percentný rozdiel to je?

21 : 20 = 1,05 t.j. 5%.

Štátny rozpočet dostane o 5% viac. Úplne rovnaká kalkulácia pri spodnej sadzbe nám ukáže rozdiel 7,1%. Takže žiadne 1%-né zvýšenie neexistuje. Je to blud. Pokiaľ chce novinár hovoriť o jednom percente, musí povedať, že "sadzba DPH sa zvyšuje o jeden percentuálny bod".

Dopad na spotrebiteľa
A aby som celú úvahu uviedol aj z pohľadu koncového spotrebiteľa, musím upozorniť, že konečné ceny sa rozhodne nezvyšujú o 5, resp. 7,1%. Jednoduchý príklad: keď sme v r. 2012 za tovar zaplatili 120 Kč, tento rok zaplatíme 121 Kč. Rozdiel je 0,83%. Pre spodnú sadzbu DPH to bude 0,88%. Myslíte si, že tento rozdiel obchodníci dodržia?
---

Einstein na ministerstve

Česko pred pár dňami zažilo sčítanie hlasov priamej voľby prezidenta. Počítali sa hlasy z petičných archov. Ako všade, aj tu bola pochopitelná chybovosť voličov. Je ale neuveriteľné akú chybu môže jeden hlúpy úradník spôsobiť.

O čo išlo?
Podľa zákona o priamej voľbe prezidenta č. 275/2012 Sb. (§25, ods. 5 a 6), sa zisťoval počet neplatných hlasov. Tie sa potom mali odpočítať od celkového počtu hlasov. Záver odstavca 6 zákona nie je napísaný veľmi jasne, ako počítať. Postupuje sa nasledovne: zoberie sa kontrolná vzorka 8500 občanov a zistí sa počet chybných hlasov. Ak je výsledok rovný alebo väčší ako 3%, zoberie sa ďašia kontrolná vzorka rovnakého rozsahu a spočítajú sa nesprávne údaje občanov a stanoví sa percento. Ak je tento výsledok zase rovný alebo väčší ako 3%, urobí sa nasledovná akcia (citujem priamo zákon): "...Ministerstvo vnitra...odečte od celkového počtu občanů podepsaných na petici počet občanů, který procentuálně odpovídá chybovosti v obou kontrolních vzorcích".

Vezmime si konkrétny príklad u kandidátky Jany Bobošíkovej, ktorú čudná matematika zamestnanca Ministerstva vnútra odsunula na vedľajšiu koľaj. Prvá kontrolná vzorka vykazovala chybovosť 8%, druhá 11%. Úradníka nenapadlo nič múdrejšie, než obidve percentá spočítať (19%) a tento výsledok odpočítať od cekového počtu občanov podpísaných na jej petičnom hárku. Podľa tohto postupu Ministersva vnútra ČR by pri chybovosti 50% a 60% vyšlo, že pri podpisovaní urobilo chybu viac občanov, než ich bolo na petičnom hárku! Pritom aj priemerný žiak základnej školy - do známky 3 z matematiky - by vedel, že musí najprv urobiť obyčajný aritmetický priemer z chybovosti (konkrétne 9,5%) a až potom toto číslo použiť pri konečnom počítaní neplatných podpisov.

Bližšie k tejto kauze nájdete na stránkach Českej televízie, prípadne v Parlamentných Listoch.

Priznám sa, že ma celkom mrazí, že takíto ajnštajni sedia na ministerstvách. Pritom šlo "iba o voľbu prezidenta". Čo ak vám takto od buka do buka budú počítať váš dôchodok?

Dovetok
Od zákonodarného orgánu je celkom veľkorysé, že nestanovil rôzne vľkosti kontrolných vzoriek. To by potom vyššie načrtnutý postup nebol úplne presný a musel by sa použiť trochu odlišný. Ale aj na ten sa dá prísť obyčajným sedliackym rozumom. Presne takým, po akom volal Karel Schwarzenberg zo svojich volebných plagátov.

Článok neslúži na pozitívnu ani negatívnu propagáciu žiadnej z tu spomenutých osôb, inštitúcií a činností.
---

Autolekárnička

 Pravidelne sa vyskytujem autom na oboch brehoch rieky Moravy. Presnejšie pravidelne dochádzam na Slovensko z Česka. Aj z tohto dôvodu vozím so sebou lekárničky predpísané legislatívou každej krajiny.

Až na mäso
Dnes som potreboval ošetriť budúcej svokre dosť škaredé zranenie z kuchyne, kde si rozrezala ruku pri umývaní skleneného pohára. Bol prasknutý a nevšimla si. Ruka bola rozrezaná medzi prstenníkom a malíčkom. Sklo zašlo do svaloviny ako britva. Bežný človek takúto ranu nevidí bežne. Pravdepodobne bola zasiahnutá aj mala tepna. Krv bola bledočervená a bolo jej dosť. Nasledujúce lekárske ošetrenie som odhadol na 3-4 stehy.

V Česku nie sú baktérie
Doma mala akurát tak rýchloobväz. To je tá nálepka s vankúšikom. Bol platný ako mŕtvemu kabát. Na dezinfekciu som nenašiel nič. Že si ranu len opláchla pod vodou. To je dosť slabá dezinfekcia. Vytiahol som preto z auta obe lekárničky (asi rok staré) a ako prvú otvoril tú českú. Márne som v nej hľadal nejakú tekutinu, spray alebo prášok na bohatú dezinfekciu tak hlbokej rany. Podľa predpisu obsahuje lekárnička kopec obväzov, rúšku a nožnice na strihanie. Nič viac. Skoro som padol na zadok! V slovenskej nebol problém vybrať dezinfekčný spray a ranu vyčistiť.

Nechápem, prečo takáto základná súčasť starotlivosti o zraneného v českej lekárničke chýba. To mám ranu len odsať ústami a nacikať na ňu, či čo? Bolo by to rozhodne lepšie, než sa spoliehať na úradne schválený obsah autolekárničky!

Obsahy oboch autolekárničiek sú na nasledujúcich obrázkoch (po kliknutí bude text čitateľný):




Ambulancia v batohu
Na dlhšie túry nosím so sebou vlastnú lekárničku, kde nechýbajú okrem základných vecí ani vychytávky, ako základná šicia sada s ohnutými ihlami, 2 rôzne dezinfekčné roztoky, adrenalínová injekcia, lieky proti hnačke, alergickej reakcii, 2-farebná fólia na zakrytie zraneného a pod. Našťastie som z toho musel použiť len malú časť. Vďaka Bohu. Takú pinzetu, napríklad, nosím so sebou stále. Už som mal možnoť oceniť jej služby.

Neviem, kto schvaľoval obsah autolekárničky v Čechách, ale mám pocit, že sa jednalo o nedokončeného študenta strednej zdravotnej školy. A možno aj ten by to zvládol lepšie.

Mimochodom, to zranenie si vyžiadalo 4 štychy. Ošetrujúci lekár na pohotovosti nemal jedinú pripomienku k prvotnému ošetreniu rany.
---

Totálna demokracia

Umrel človek. Najväčší z národa. Mohol to byť štátnik, politik, športovec, umelec, ale hlavne to bol človek. Celá krajina sa po počiatočnom šoku, ponorila do hlbokého smútku. Hysterické plače podobné davovej psychóze boli vystriedané takmer celonárodným megatrúchlením a depresiou.

Rozlúčka
Začali prípravy na rozlúčku so zosnulým. Všetko muselo byť náležite veľkolepé a okázalé. Podobné pochovávaniu faraónov v starom Egypte. Mumifikácia a vystavenie v mauzóleu, či spopolnenie boli podriadené zvyklostiam v krajine, resp. prianiu zosnulého.

Kreativita
Pripravovala sa glorifikácia nesmrtelnosti toho človeka. V každom prípade to musí byť socha. Tá ale stačiť nebude. Pomenujeme po ňom niečo veľké. Letisko by mohlo byť dostatočne významným objektom. Uvidíme. Možno skúsime aj nejaké ulice, námestia, štvrte miest, fabriky, priehrady... Je to tak jednoduché - zrušíme starý názov a zaktualizujeme ho v súlade so súčasným sentimentom. Svätostánok myšlienok národa - knižnica - pribudne tiež. A záplava knižných titulov na trhu nám pekne učeše idey. Najprv ale celú krajinu zahalíme na pár dní do čierneho súkna.

Na pohrebe sa nazbierali tony kvetov. Pustíme ich po rieke, nech všetci vidia, ako sme si ho vážili. Taká záplava kvetov bude viditeľná aj na satelitných snímkoch. Komusi ale hlava vychladla a namietal, že sa tým upchajú hrádze vodných elektrární. Dobrá myšlienka! Vypravíme celú loď, ktorú zasypeme tými kvetmi až po okraj.

"Hm-hm, čo ďalej?" šúcha si bradu kreativista. Objavili sa ďalšie tony. Tony vosku zo sviečok trúchliacich. Urobíme z nich podobizeň a umiestnime do stánku kultúry! Má ešte niekto nápad na oslavu činov tohto významného človeka? Áno! Vydáme novú bankovku s mnohými nulami a na nej bude on. Výborne! Kašlime na to, že vydanie takej onulovanej bankovky nevrhá najlepšie svetlo na ekonomické zdravie krajiny.

Svetlo
Smútil každý, kto mal oči. Všetky boli zaliate slzami. Kto nesmúti, smúti proti nám! A ten nie je pre masovokomunikačné prostriedky žiadaný. Činy politika vhodné pre súčasnú scénu boli vyzdvihované a predkladané ako jediné, čo v živote urobil. O tých druhých, zapadnutých archívnym prachom, sa mlčalo a nikto ich verejne nespomenul. Bol polobohom pre verejnosť, pre ktorú sa išiel rozkrájať a na seba a svoje súkromie určite nemyslel. Priniesol svetlo a lásku do našich sŕdc, otvoril nám oči. Ach, aké úžasné!

Hranica
Niekomu sa zdajú tieto riadky, akoby ich už kedysi zažil, možno len toť nedávno, možno kedysi; niekto to zvedie na totalitu a niekto si podľa toho bude pochvaľovať demokraciu. Veru hej, hranica medzi totalitou a demokraciou je tenká. Niekedy ju ani nevidno. Ako v televíznom seriáli Fact Or Fiction, kde mal divák hádať, či sa dej práve odvysielaného dielu naozaj stal alebo je všetko vymyslené. Alebo ako medzi láskou a nenávisťou, či pravdou a klamstvom. Winston Churchill raz povedal: "Demokracia je najhoršia forma vládnutia okrem tých, ktoré už boli vyskúšané". A mal pravdu. Aj demokracia môže mať ten nesprávny odtieň.

Pokoj
Mám dojem, že človeka, ktorého mal národ rád, by si mal uctiť tým, že mu po smrti dopraje nájsť pokoj. Má predsa zostať v našom srdci a nie si ho nútene pripomínať na každom kroku. História nás učí, že hmotné veci sú pominuteľné. Hlavne pri zmene spoločenského myslenia.
---

Krv nie je voda

Tvrdí sa, že krv nie je voda. Krv je červená, voda nie. Autor tohto výrazu mal asi na mysli rodinné vzťahy. Názov príspevku som si ale dovolil vypožičať na inú tému. Chcem poukázať na to, že krv je dobrým prenášačom všeličoho. Dobrého aj zlého.

Prsty od krvi
Tak, ako každý rok, aj teraz som sa rozhodol, že sa dám zaočkovať proti chrípke. Zamestnávateľ mi ponúkol túto možnosť ako zvláštny bonus. Využil som. Že sa očkovalo už v rozbehnutej sezóne, tu preberať nebudem. Mám na to svoj názor.

Samotný akt vpichu prebehol 6.12.2011 u profesionálov v Očkovacom centre v Brne na Masarykovej ulici 31 (IČO 26260654). Celú "operáciu" viedla MUDr. Michaela Trnková. Príjemná a milá osoba i prostredie. Keď som vyliezol na lehátko v rukách sa jej blysol kúsok kovu, čo do mňa za malú chvíľu vnikne. Stalo sa. Ako keď komár zatne svoj sosák. Za okamih bolo po všetkom.

Čo ma ale "trochu" na tejto akcii zarazilo, bolo to, že pani doktorka pri aplikácii nepoužívala rukavice. Všetko korunovala tým, že pri prelepovaní ranky sa holou rukou dotkla pôvodného zakrvaveného vankúšika. Zachoval som si síce chladnú hlavu, ale začali sa mi v nej rojiť hrôzostrašné myšlienky. Umyla si vôbec ruky po pacientovi predo mnou?? Dôsledky takéhoto jednania tu vôbec nemusím preberať. Každý vie o čo ide. Malá nepozornosť, ktorá netrvala ani sekundu, môže človeka stáť život!

Domáci kutil
Svoje ďalšie očkovanie v tejto inštitúcii v najbližšej sezóne 2012/2013 asi zvážim. Zrejme obetujem tých pár stoviek na vakcínu a aplikujem si ju sám. Nebude to po prvýkrát.
---

Darčeky

"Musím toho toľko ešte stihnúť do Vianoc - poupratovať, nakúpiť, darčeky pozháňať. Veď ani neviem, čo komu. Ešte nič nemám."

S blížiacimi sa sviatkami pokoja a lásky sa takéto vety v našich ústach objavujú často a každý ich určite počul a aj vyslovil. Človeku sa až chce hádať, či sa tá osoba chváli alebo sťažuje.

SALE: -75% a darček zadarmo
Ošiaľ nakupovania darčekov na Vianoce využívajú obchodníci, keď nás lákajú na údajné mega zľavy. Aby sme boli svetoví, zľava už nie je zľavou ale sale. Pokiaľ sa k dvojciferným percentám pridá znamienko "mínus", pritvrdí sa absolútne nelogickým výrazom darček zadarmo a celá koláž sa vycapí meter veľkými písmenami na výklad, bolo urobené psychológii nakupovania zadosť. Ešte si zo školskej matematiky niečo pamätám a to mínus pred zľavou mi dáva prirážku, ale asi to tak intelektuálne nesmiem brať. Ľudské podvedomie sa mnohokrát správa nelogicky - stačí mu zaregistrovať práve to dvojmiestne číslo s mínusom a slovko "zadarmo". Na základe predchádzajúcich skúseností s týmito výrazmi, hoci aj nie z oblasti obchodu, zavelí k navštíveniu predajne. Na princípoch vnímania podprahových signálov je postavená reklama už pekných pár desaťročí. A úspešne.

Na darčeky s buldozérom
Ale nie o tom som chcel. Ide mi o šialenstvo v nakupovaní darčekov pod vianočný stromček. Ľudia sa pachtia stále za nejakými predmetmi, ktorými obdarujú svojich najbližších. Sú aj takí, čo radi obdarúvajú tiež menej blízkych a aj tých vzdialených.

Samotné darovanie vo svojej podstate je veľmi pekný počin a má vyjadrovať skutočnosť, že na obdarovaného myslíme, aj keď ho nemáme zrovna na očiach. Pri stretnutí, na ktoré sa tešíme, mu chceme urobiť radosť. Avšak moderná doba priniesla súťaživosť vo vymýšľaní darčekov. Celé sa to vyvinulo tak, že darovači majú potrebu nakúpiť čo najviac a čo najdrahšie. Dary sa tým zmenili na predmety zbytočné a nevkusné.

Nezmenilo sa to ani s príchodom finančnej a hospodárskej krízy. Ľudia sa tvária, že na to majú. A keď nemajú, kľudne si požičajú. To považujem za nehoráznu nezodpovednosť! Hlavné je, aby naše deti - naša pýcha a budúcnoť - boli na Štedrý deň zasypané darčekmi. Nezáleží na tom, že na tretí deň si už na polovicu tej hromady nedokážu ani spomenúť a po mesiaci sa veci váľajú v kúte. Rodičovskú lásku im tie haraburdy nedokážu nahradiť.

Dar by mal niečo pripomínať. Pekné okamihy. Pri pohľade naň by sme si mali spomenúť na toho, kto nám ho dal. Vtedy splní svoj účel, keď sa na dar takmer citovo naviažeme. Ja viem, deti si to tak neuvedomujú a sú rady vzrušené pohľadom na záplavu hračiek. Toto ich do budúcnosti formuje a učí nevážiť si veci a ľudí okolo seba. Naháňame sa za chimérou a zabúdame na ľudí. Darčeky jednoducho "musíme" zohnať. Tu už nejde o našu vôľu, ale povinnosť. Kto z vás si dokáže predstaviť, že by považoval za dar sa len s niekým, koho dlho nevidel, stretnúť a porozprávať sa. Otvorene, bez pretvárky a s dôverou? Bez nutnosti sa dívať na hodinky a s vypnutými mobilmi. Takéto chvíle sú vzácnejšie, než kilo zlata. Tie sa kúpiť nedajú.

Vyššia moc
Počas písania tohto príspevku mi prišiel e-mail. Taký normálny reťazový list, ktorého text nabáda na preposlanie ďalším ľuďom. Či už sa tým šíri vidina rýchleho zbohatnutia alebo "len" pekná myšlienka, je jedno. Otvoril som ho, lebo po dlhých rokoch kamarátstva tomu človeku, čo mi ho poslal, dôverujem, vážim si ho a som rád, keď spolu komunikujeme. V tom maili stál tento text (uvádzam bez úprav):

Milý Ježiško.
Nechcem veľa pod stromček, ja chcem, aby ten človek, čo to teraz číta, bol šťastný. O Vianociach počúvaš len, čo ľudia chcú, a čo už kúpili. Ale čo chcem ja... Ja chcem, aby ľudia, čo sú ťažko chorí, boli zdraví. Ja chcem, aby si ľudia nemuseli robiť starosti s bývaním, jedlom a teplom. Chcem pre všetkých ľudí priateľstvo, lásku a zdravie.
Nechám sa prekvapiť, koľko ľudí to pošle ďalej...

Cítim, že uvedený text mal podporiť môj názor na dnešnú tému. Nie je to náhoda, ale zásah vyššej moci. Každý si tieto slová môže prebrať posvojom. Aj keď to bežne nerobím, tentokrát je čas na výnimku - preposielam uvedený text všetkým ľuďom, ktorí čítajú tento blog a ktorí možno podľahli tomu nepokoju pred vianočnými sviatkami s nakupovaním zbytočností. Šťastie, úprimnosť, láska a zdravie sa nemerajú množstvom a cenou darčekov. Tie nám to všetko berú.

Prajem vám šťastné a veselé Vianoce, sviatky veľkého daru.
---

Triedenie odpadá

Triedenie odpadu. Výraz skloňovaný vo všetkých pádoch. Triedenie odpadu sa stalo povinnosťou moderného človeka, znakom módy i hlásenia sa k civilizovanej spoločnosti. Reklamné kampane i záväzok zamestnancov zakotvený v podnikových zmluvách. Vo firmách sa stretávame s celými batériami košov na triedený odpad.

Kto netriedi s nami, triedi proti nám
Takýto je súčasný obrázok a trend odpadového hospodárstva. Prvotne roztriedený materiál sa dotrieďuje pred odovzdaním na ďalšie spracovanie. Je vytvorená idea, že zber druhotných surovín zachráni Zemeguľu od vyčerpania zdrojov prvotných surovín, narastania produkcie skleníkotvorných plynov a zníži energetickú náročnosť.

Málo sa už spomína, že druhotné suroviny sa musia tiež "vyťažiť", upraviť takmer do podoby prvotných surovín a spracovať do finálnej podoby. Tento proces si vyžaduje ohromné množstvo energie, prísun ďalších chemikálií a surovín a nové technológie. Prírodné zdroje sa na jednej strane odľahčia, ale zaťaží sa iná časť prírody. V mnohých prípadoch je recyklácia zložitejší a náročnejší proces, než výroba z prvotných surovín.

(De)motivácia
V žiadnom prípade neodsudzujem myšlienku recyklácie. Problém ale vidím v jej realizácii medzi pospolitým ľudom. Inštitúcie, počnúc Ministerstvom životného prostredia a končiac firmami zvážajúcimi komunálny odpad, nás presviedčajú, aby sme triedili odušu. Nič ale pre to nerobia. Ak chcem, aby niekto niečo pre mňa urobil, musím ho vhodne motivovať. Kecy o zdravom životnom prostredí, zelených lúkach zasypaných kvetmi a vodách plných rýb patria akurát tak do úst 20-ročných dievčat, čo sa uchádzajú o titul Miss. Nikoho nepresvedčia, aby si domov kúpil minimálne 4 odpadové koše a označil ich nálepkami:

PAPIER

SKLO

PLASTY

OSTATNÉ

Na našej scéne sa skôr deje opačný trend: demotivácia formou hrozby zvýšenia cien za zvoz odpadu. V Čechách je už úplne reálna. Dôvodí sa to nepriaznivým vývojom cien pohonných hmôt a slabnúcou korunou voči euru. Ak je triedenie odpadu pre štát finančne výhodné (inak by to asi nepodporoval), prečo teda nedotuje nákup PHM firmám zvážajúcich komunálny odpad? Inou motiváciou by mohol byť predaj zväzku obyčajných pevných plastových sáčkov do košov za symbolickú 1 korunu, 1 cent. Tie sú tiež možno recyklované. Prípadne dotácia na nákup výrobkov z recyklovaných surovín. Dotácia na nástroje na prvotné spracovanie surovín - lis na PET fľaše, či lis na papier. Nezaberú veľa miesta a urobia viac práce, než spomínané 4 odpadové koše. Spôsobov na motiváciu by sa určite našla hromada.

Stromy v poštovej schránke
Častokrát dostanem mail, kde za podpisom je zeleným písaná správička, že si mám dobre premyslieť, či ho chcem vytlačiť na papier. Pokiaľ si mail prečítam len na monitore, zachránim les. Šľak ma ide trafiť, keď sa vrátim z práce domov a poštová schránka prekypuje stohmi reklamných novín. Väčšinou ich nikto nečíta a maximálne do nich ošúpem zemiaky alebo na ne postavím umyté topánky na vysušenie pod radiátor.

Hrubým odhadom bolo v roku 2010 v ČR necelých 4,5 milióna domácností. Každý z nich má poštovú schránku. Budem grant a do výpočtu zahrniem zaokrúhlene 4 mil. domácností. Chvíľu som si sledoval koľko reklamných novín za týždeň sa u nás v schránke objaví. Bol to necelý 1 kg. Malá násobilka nás bude informovať, že mesačne sa na schránkovú reklamu v ČR minie minimálne 16 000 ton papiera! Len na tú v domácnostiach. Nerobím si ilúzie, že väčšina je na recyklovanom papieri. Pritom výroba 110 ton papiera odhryzne 1 ha 80-ročného lesa. Alebo z iného pohľadu - na výrobu 1 tony papiera sa spotrebuje asi 5 m3 dreva, čo sú 1 až 2 stromy.

V niektorých domoch distribúcia týchto novín funguje nasledovne: kuriér uloží celý balík na určené miesto a z neho si obyvatelia vchodu zoberú, čo chcú. Zbytok sa zoberie a celý vhodí do kontajnera na papier. Noviny sa tak rozmočené nepovaľujú pri schránkach.

Zoberme si ešte firmy, kde zamestnanci triedia odpad. Máte snáď pocit, že upratovačka sa ťahá so 4 veľkými sáčkami každé druhé ráno? S jedným je menšia oštara, nie?

Bezuzdná spotreba papiera nikoho netrápi. Je to v mene businessu. A každý si môže svoje peniaze míňať na čo chce. Hlavné je, aby si ľudia v domácnostiach urobili uličky z kýblov na jednotlivé druhy odpadu. A potom zašli do obchodu a spotrebný tovar vyrobený z recyklovaných surovín kúpili za plnú cenu. Nikto nemôže počítať s tým, že za uvedených podmienok budem triediť odpad a ešte si za to zaplatím. To teda pardón. Zdá sa mi, že zodpovedné hlavy s právom rozhodovania slúžia len na nosenie čiapok a nie, aby pohli ich obsahom! Na žiadnej prírode im nezáleží. Je to len populizmus.
---