Kamenný e-shop

Zháňal som nejakú vecičku. Nie je dôležité akú. Postup je takmer vždy rovnaký. Vygooglil som aj konkrétny kamenný obchod. A tak som tam zavolal.

Bez objednávky ni krok!
Hlas na druhom konci mi urobil radosť. Vecičku majú. Nie je problém. Takže si môžem pre ňu dnes prísť?

Ale kdeže, milá naivka! Ak chceš cenu, ako si videl na nete, musíš nám poslať objednávku cez internet. Inak si priplatíš za to, že sme s tým nemali žiadnu prácu a prišiel si si pre tovar osobne. Prečo ma táto obchodnícka logika neprekvapuje?

Sadol som k počítaču a objednávku poslal. Do obchodu, čo mám pod nosom. Trochu som dúfal, že na druhý deň si môžem prísť pre tovar. Ďalšia naivná predstava.

A tak húpem nohami a čakám až tú moju vecičku vyberú z vitríny, dajú do bublinkovej obálky a pošlú zbytočný, už asi štvrtý e-mail, ktorý ma vyzve na prevzatie tovaru.

Túto nepochopiteľnú prax má asi 90% kamennych obchodov, ktoré majú svoj e-shop a nie sú závislé na nejakom centrálnom sklade, či in-time dopravcovi. Podľa informácie z telefónu do tejto kategórie KopiLuwak patrí.

S Googlom do praveku

Kolegyňa v práci má 27 rokov. Bavili sme sa o reprodukovanej hudbe a reč prišla aj na magnetofóny. Ehm...a čo to je?

Magiš
Vyvalila na mňa oči, keď som použil výraz kotučák. Skúsil som výraz kotúčový magnetofón. Stále nič. Netušila čo to je a ako to čudo funguje. Matne sa jej podarilo spomenúť ako vyzerá kazeťák.

Po chvíľke zajasala ako Archimédes, keď zistil, že vo vode neklesne ku dnu. Vygooglila si potrebné obrázky a prehlásila, že to aj tak vidí po prvýkrát v živote. Úsmevná záležitosť.

Vôňa retra
Až teraz som si uvedomil, koľko sa zmenilo v technológiách za pár desiatok rokov. Dnešná mládež prišla o obrovský zážitok zo zmien v technike. Prechod z analógu na digitál. Žije výlučne v digitálnej dobe, keď 100 klasických vinylov strčíte aj na ten najmenší flash disk.

Ja som začínal so 128 MB flashkou, ktorú som pod rukou na ulici kúpil za 1200 Sk (slovenských korún) niekedy v 90.-tych rokoch. Tušil som, že musí existovať niečo lepšie, než sú diskety. A tak som skúsil. Funguje doteraz.

Dnes pod 4 GB už nikto nejde a flashky sú tak malé, že sa ľahko stratia vo vrecku. Viem, o čom hovorím. Pár videí na ne vojde bez problému. Nehovoriac už o MP3 prehrávačoch, do ktorých natlačíte hodiny a hodiny hudby a veľkosťou sa príliš nelíšia od poštovej známky.

Nové technológie mám rád a obľúbil som si ich. Na rozdiel od mojej generácie však mládež netuší ako kedysi voňali LP-čky.

Zábavná pyrotechnika

Rozlúčka so starým rokom a vítanie nového máme za sebou. Konečne. Ako vždy, nesmela chýbať pyrotechnika.

Zábava a obťažovanie
Výbuchy, svetelné efekty a všeobecne rachot na prelome rokov je druh zábavy, ktorý má svoje korene na ďalekom východe a slúži konkrétnemu účelu. My ale žijeme v Európe a veľké množstvo ľudí ju vníma ako obťažovanie. Nielen človeka, ale hlavne domácich zvierat.

Pyrotechnka sa predáva od pochybných obchodíkov až po obchodné domy. Nikde nie je zaručená bezpečnosť manipulácie. Ani pri tých najdražších produktoch.

Ľudia, čo s ňou manipulujú, môžu byť aj v podnapitom stave, puberťáci, výrastkovia. Delobuchy končia často pod nohami chodcov, pri psoch. A to všetko za ohromnej zábavy kreténov. Odpália všetko, čo nakúpili a odídu. Nikdy som nikoho nevidel, aby to po sebe aspoň polial vodou. Zostáva po nich neskutočný bordel. Niektorí sa dokonca neštítia odpáliť delobuchy na kapote auta! Ako sa neskôr ukázalo, na tej kapote zostala jamka asi ako po krupobití.

Psychotesty
Pýtam sa: aký je rozdiel medzi zábavnou a profi pyrotechnikou? Každá môže mať za následok ťažké poranenie. Prečo sú u jednej vyžadované psychotesty, tréningy, kontrola a u inej nie? Každé také poranenie s trvalými následkami bude pokračovať vyplácaním dávok, ktoré idú aj z mojich daní. Nechať sa poškodiť len zo zábavy je úchylné.

Poplatky
Každý predajca by mal platiť príspevky útulkom zvierat z predanej pyrotechniky. Tie sa za jedny sviatky rýchlo naplnia. Každé ošetrené poranenie plne hradené poškodeným alebo poistenie pre manipuláciu s výbušninami. Ideálne by bolo nepredávať pyrotechniku vôbec a krásne svetelné efekty nechať profesionálom. Tie aspoň stoja zato.

Dar-nedar

Blbší mail som už nemohol dostať. Bonami.cz mi posiela vianočný darček. Hurá!

Dar
Dvadsiatehoštvrtého decembra ráno mi e-shop poslal mail s bonusom 300 Kč, čo by malo byť 20% ceny objednávky. Je to poďakovanie za môj nákup kedysi v minulosti. Už ani neviem kedy. Až potiaľto je to pochopitelné - chceme ťa ako klienta. Na, tu máš darček.

Nedar
Pointa je však v tom, že kupón je platný do 31.12. Je jasné, že 24.12. má väčšina ľudí už darčeky poriešené a medzi sviatkami už sa toľko tovaru v e-shopoch urgentne neobjednáva. Takže, aby som celý bonus využil, musím si u nich kúpiť čokoľvek nepotrebé za 1500 Kč. A to do Silvestra. Hnus!

Bonami.cz,
týmto ti odkazujem - a nielen tebe - kto ma bude obťažovať podobnými praktikami, stratí ma ako zákazníka. Posielam ťa do off! Nie si prvý ani posledný.

Letný a zimný čas

Ľady sa pohli. Po dobrých piatich rokoch sa musím opäť vrátiť k téme každoročného nastolenia letného času.

Európska komisia svojim poddaným dovolila sa slobodne rozhodnúť. Či chceme žiť s letným a/alebo zimným časom.

Celá správa je k dispozícii v angličtine tu. Ako vidieť aj odborníci použili v grafoch chybný výraz "zimný čas". Alebo sa jedná o zámer? A respondenti majú v podvedomí jasno: letný čas znamená teplo a svetlo až do desiatej večer; naproti tomu ten zimný čas znamená zimu a tmu už od tretej popoludní. Hovorím o našich zemepisných šírkach.

V každom prípade máme voľnú ruku. Striedanie časov ako doteraz alebo jeden z možných - štandardný alebo letný čas. Našťastie väčšina respondentov odmieta striedanie časov.

Priznám sa, výsledky niektorých členských štátoch EU sa mi ani zamak nepáčia. To je ale asi tak všetko, čo sa s tým dá robiť. Teraz ide o to, ako s výsledkami naloží EÚ.

Som jednoznačne proti akémukoľvek umelo posunutému času. Tých niekoľko desaťročí, čo som musel znášať tento nezmysel, už stačilo!

Adam našiel Evu

Konečne tu máme novú dlho očakávanú reality-show Adam hľadá Evu. Kto by nevedel o čo ide, je to nahá zoznamka na ostrove snov. Televízia JOJ zaradila túto reláciu do nočných hodín a sľubuje si nové zisky.

Na veľkosti záleží
Keď som v jednom z nekonečných reklamných spotov zachytil túto novinku, spozornel som. Následne som si vygooglil nejaké informácie. Prvé diely relácie sa objavili v USA na stanici VH1, natáčalo sa v Paname. Protagonisti prichádzajú na obrazovku oblečení, za pár okamihov sú už úplne nahí. Hodnotia si svoje bimbasy a mušličky, ale tvária sa, že nie. Že ich zaujíma vnútorná hodnota.

Počas troch dní zažívajú všakovaké dobrodružstvá od plávania v mori, plávania v nafúknutej guli, cez polievanie sa farbou (a kreslením obrázkov rôznymi telesnými výstupkami), až po akési prechádzky v džungli. Vrcholne zaujímavá zábava. Večer je to nasávanie a randenie - buď oblečení alebo nahí. V posledný deň sa ich moderátorka opýta kto s kým si padol do oka. Alebo možno už aj hlbšie.

Stretávajú sa tam ľudia s rôznym zámerom. Cieľ je síce zoznamka, ale flirt je asi zaujímavejší. Prichádzajú tam muži s takmer dokonalým vyšportovaným a potetovaným telom. Ženy v ničom nezaostávajú. Prišli sa zoznámiť. Trochu nechápem, prečo sú tam. Sú to zúfalci, narcisti a exhibicionisti. Iné pomenovanie pre nich nemám.

Správna esencia
Horšie to už je s nami ostatnými a s televíziami, ktoré túto reláciu zaradili do svojej programovej štruktúry. JOJ-ka zdôvodnila svoj krok "požiadavkami trhu".

"Televízia Joj je komerčná stanica, ktorá sa vo svojej programovej štruktúre riadi aj hlasom diváka. V našej štruktúre od septembra nájdete väčšinu formátov rodinného charakteru, ale pre miešanie tej správnej esencie sme siahli aj po trochu korenistom formáte, pretože si ho trh vyžiadal,“ povedala hovorkyňa televízie (medialne.etrend.sk). Z iného zdroja som sa dozvedel, že idiotské relácie, ako Farmár hľadá ženu, Bučkovci či Mama ožeň ma! konečne z obrazovky zmiznú. Aspoň toto poteší.

Neviem, čo tým výrazom "trh si vyžiadal" pani hovorkyňa presne myslí. Stavia snáď svojich divákov na úroveň IQ húpacieho koníka? Stavia ich do role voyeristov? Pokiaľ však slovenský národ takýto skutočne je, hanbím sa! Nie za národ. Za to, čo z neho demokracia urobila. Za nechutne uvoľnené mravy. Kam to až necháme dôjsť?

Stavím sa, že JOJ-ka má dosť svojich divákov, ktorí by chceli napríklad porno. Tak prečo tento pikantný formát nezaradí do vysielania? A kľudne o 20:00. V časoch, keď už skoro každý poskytovateľ TV signálu má v ponuke archív, nie je problém si akúkoľvek reláciu pustiť hocikedy aj detskou rukou. Hlavne, keď rodičia nie sú doma. Nechápem, prečo majú niektoré kanály detskú poistku, keď JOJ-ka toto v pohode môže obísť. Že v reality-show Adam hľadá Evu sú chúlostivé partie rozmazané? Z hľadiska morálky je to úplne jedno. V originále nie sú a záleží na konkrétnej televízii, či ich rozmaže alebo nie.

Pošliapaná morálka v mene peňazí
Serióznu informačnú hodnotu môže mať relácia pre psychológov a biológov, ktorí môžu skúmať chovanie jedinca, keď zahodí zábrany bežného života. V relácii sa dá tiež dobre skúmať neverbálna komunikácia - kto sa ako hanbí, kto zo seba robí väčšieho frajera, než je atď. Pravdou je, že tento typ komunikácie sa po zahodení šiat zosilní.

Myslím ale, že o takýto typ diváka JOJ-ke nejde. Je to dekadencia kultúry. Je to čistá a drsná komercia. Bez zľutovania. A je úplne jedno, či má na morálku nejaký vplyv alebo nie. Nechápem, čím sa riadia zákony, ktoré musí sledovať a vytvárať Rada pre vysielanie a retransmisiu (info). Ako ona prispieva k výchove a dobrej morálke mladých ľudí? Alebo je tu len na to, aby pokutovala?

Okradni slepca, budeš frajer!
Nie som žiadny puritán a nemám nič proti nudaplážam, ale všetko musí mať svoje hranice. Stačí sa trochu obzrieť do čias minulých a porovnať. Aká to je výchova mládeže, keď výsledkom je, že žiaci kľudne fyzicky napadnú svojho učiteľa; deti si nevážia svojich rodičov; sprejeri ničia majetok; psychopat podreže polku školy; vagabund okradne telesne postihnutého. Pokračovať sa dá donekonečna. Úcta a rešpekt k starším a autoritám úplne vymizla. Môže mi niekto vysvetliť, v čom bola základná vojenská služba zlá, keď sme ju zrušili? Máme slobodu, ktorú nie sme schopní užívať. Sloboda rozhodne nie je pre každého. Mám pocit, že demokracia nám doniesla viac negatív, než pozitív. A my jej budeme s radosťou lízať zadok.

Zajtrajší sviatok si užite a nezabudnite, prečo ste chodili pred štvrťstoročím mrznúť na námestia s kľúčami v rukách. Tešili ste sa na toto?
---

Kuchyňo-obývačka

Dlho som zvažoval, či ma téma spájania kuchyne s obývačkou nechá chladným alebo nie. Nenechala.

Argumenty
Údajne moderný trend je projektovať kuchyňu spojenú s obývačkou do jedného obytného priestoru. Argumentom často býva lepší kontakt gazdinky so zbytkom rodiny. Vychádza sa pritom tiež z histórie, keď ústrednou miestnosťou pre schádzanie sa rodiny bola veľká kuchyňa. Tu prebiehal aj celý spoločenský život. V českom jazyku som pre takúto miestnosť našiel výraz "sednice". Spálňa potom bola ako miestnosť susediaca s kuchyňou. Toto je obrázok dedinských stavieb z 19. a začiatku 20. storočia. Mohli sme ich obdivovať v mnohých čierno-bielych snímkach slovenskej a českej kinematografie.

Noste na stôl!
Tieto nostalgické spomienky a argumenty však v spojení so súčasným štýlom života pôsobia prinajmenšom smiešne. "Moderná" rodina sa už pri jednom stole neschádza. Deti, ktoré sú vedené k tomu, že spoločná večera sa podáva o 19:00, a platí to pre každého člena rodiny, by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky kanadského drevorubača. Spomeňte si, poznáte niekoho takého zo svojho okolia? Ja nie. Bohužiaľ. A čo gazdinky? Tie skutočné. Ako šafránu. Tým ostatným stačí väčšinou mikrovlnka a rýchlovarná konvica. A možno ako bonus hriankovač. Česť výnimkám.

Rezne v tričku
Výchovu však nechajme bokom. Hotový horor vznikne, keď sa človek kuchynský chtiac-nechtiac podriadi modernému architektonickému trendu. To potom musí mať hodne tolerantného partnera. V kuchyni hluk, smrad a mastné výpary jednoducho vznikajú a vznikať budú. Mixér, digestor, umývačka riadu, púšťanie vody, praženie cibule, slaniny, vysmážanie rezňov, grilovanie mäsa atď. On to vlastne smrad nie je, ale pokiaľ sa zažerie do oblečenia, záclon, či sedačky, dostaneme nepríjemnú ranu do nosa. Sledovať pri tomto virvare televízor je niekedy nemožné. Porozprávať sa s členmi rodiny áno. Ale o čom? Väčšinu sme si už povedali cez deň mailom a cez sociálne siete. Naším partnerom sa stáva počítač a mobil.

Pásikový mundúr a klasika
Stále sa teda pýtam, koho napadlo vygumovať priečku medzi kuchyňou a obývačkou. Aký klient toto žiadal od architekta? Možno, keď tá jedna miestnosť má 70 m², je to ako-tak znesiteľné. Architekt aj s developerom, ktorí toto naprojektujú v bytovej jednotke s celkovou výmerou 50 m², by mali ísť do basy! Aj tam majú svoju obývačku oddelenú od kuchyne s jedálenským kútom.

Hybrid menom +kk
Pravda, stavenie kuchyne s obývačkou je tu už dlhé roky. Dnes sa to nazýva napr. 3+kk (3 izby plus kuchynský kút v jednej z nich). Kedysi sme mali pre toto riešenie názov garsónka. Takýto typ bytu sa chápal ako čosi prechodné, na istý čas. V jednom rohu bolo pár skriniek s dvojplatničkou (rozumej "kuchyňa"), v druhom televízor, v treťom posteľ, no a v tom poslednom vstupné dvere, za ktorými sa krčila skriňa. Dnešné byty sú niečo podobné. Neobsahujú veľmi potrebný priestor, ako je napr. špajza. Hlavné je, že majú taký nezmysel ako je kuchyňo-obývačkový hybrid a megaterasa väčšia, než samotný byt.
---